Čo je to metabolická flexibilita
a ako sa meria? Ako a prečo vzniká metabolická neflexibilita? Kto je na ňu
náchylný a aké ochorenia predpovedá metabolická neflexibilita? Ako opraviť
svoj metabolizmus a stať sa opäť metabolicky flexibilný? Čo môže človek
dokázať, ak posunie svoju metabolickú flexibilitu na vyššiu úroveň? Všetky
odpovede nájdete v mojej 5-dielnej sérii článkov o metabolickej
flexibilite...
Pokiaľ sa zaujímate o svoje
zdravie a športovú výkonnosť, tak ste určite v poslednej dobre
zaregistrovali, že sa na Slovensku čoraz viac preberá termín „metabolická
flexibilita.“ Tento termín asi najviac do našich končín priniesol môj dobrý priateľ
a prakticky aj kolega Vlado Zlatoš, ktorý vás tiež viackrát informoval, že spoločne pripravujeme veľmi dôležitú knihu na túto tému, o ktorej sme urobili aj spoločný webinár.
Okrem iného vám Vlado ponúkol ako
„ochutnávku“ dva veľmi detailné, užitočné a praktické články,
v ktorých vás naučil ako môžete odmerať svoju metabolickú flexibilitu a naučil vás kroky ako ju obnoviť
a odstrániť tak svoju „metabolickú negramotnosť“ (neflexibilitu). V mojej
„ochutnávke“ budem detailne rozoberať metabolickú flexibilitu a jej
spojitosť so zdravím a dám vám niekoľko praktických ukážok, čo človek môže
dokázať, ak sa stane extrémne metabolicky flexibilný. Tak poďme na to...
Čo je to metabolická flexibilita
Tento pojem sme v žiadnom prípade
nevymysleli my (ja alebo Vlado) a prvýkrát som sa s ním stretol na stránkach Dr. Petra Attiu, skvelého odborníka žijúceho už niekoľko rokov
v nutričnej ketóze, ktorý sa sám testuje rôznymi spôsobmi a prináša
nám tak veľmi veľa cenných informácií. Avšak nevymyslel ho ani Dr. Attia a
tento pojem sa stáva stále častejšie predmetom vedeckých štúdii, ako sa môžete
dozvedieť na odkazoch, ktoré pridávam v tomto článku. Čo je to teda
metabolická flexibilita?
Podľa jedného vedeckého článku je
to (1):
„...schopnosť organizmu
prispôsobiť oxidáciu paliva dostupnosti paliva.“
V inej štúdii sa uvádza, že
je to (2):
„...schopnosť prispôsobiť využitie substrátu zmenám v dostupnosti
substrátu.“
Podľa J. Stantona, ktorý napísal
úžasný článok o metabolickej flexibilite a prednášal o nej aj na
2013 Ancestral Health Symposium in Atlanta, je to (3):
„...schopnosť prepínať tam a späť medzi dvoma hlavnými energetických substrátmi – glukóza a tuk – na základe
ich dostupnosti a potreby.“
Toto posledné vysvetlenie bolo už
asi jednoduchšie, ale skúsme to ešte zjednodušiť, aj keď moja definícia je
o niečo dlhšia a neopisuje presne jej vedecký opis. Znie:
„METABOLICKÁ FLEXIBILITA JE SCHOPNOSŤ ORGANIZMU EFEKTÍVNE
METABOLIZOVAŤ (SPAĽOVAŤ, USKLADNIŤ) GLUKÓZU AK JE JEJ HLADINA V KRVI
ZVÝŠENÁ PO SACHARIDOVOM JEDLE A EFEKTÍVNE METABOLIZOVAŤ TUKY
A SPAĽOVAŤ KETÓNY AK JE ICH HLADINA V KRVI ZVÝŠENÁ PO TUČNOM JEDLE
(BEZ SACHARIDOV), HLADOVANÍ ALEBO CVIČENÍ.“
Musím sa priznať, že moja
definícia má niektoré nedostatky, ale ak by som ich chcel všetky uviesť,
zabrala by celú A4 stranu. Preto kompletné vysvetlenie nájdete až
v pripravovanej knihe. Zatiaľ vám stačí vedieť, že ak ste metabolicky
flexibilný, tak po konzumácii sacharidov by ste mali spaľovať prevažne glukózu
a po konzumácii tučného jedla bez pridania sacharidov, počas hladovania (3
a viac hodín po jedle) alebo počas a po cvičení, kedy je hladina krvnej
glukózy nízka, by ste mali spaľovať prevažne tuky a pokiaľ je váš
metabolizmus na tom veľmi dobre, tak aj ketóny.
Niektorí „odborníci“ tvrdia, že
glukóza je primárne palivo ľudského tela, pretože keď skonzumujeme sacharidy,
ktoré sa v tele rýchlo premenia na glukózu, naše bunky ju začnú spaľovať
a uprednostnia ju pred tukmi. To je síce pravda, ale dôvod je úplne iný
a znie:
ZVÝŠENÁ HLADINA GLUKÓZY V KRVI JE TOXICKÁ PRE BUNKY,
PRETO SA JEJ ORGANIZMUS SNAŽÍ RÝCHLO ZBAVIŤ, A TO BUĎ JEJ SPÁLENÍM (PRI
TVORBE ENERGIE = ATP), ULOŽENÍM (GLYKOGÉN), ALEBO VYLÚČENÍM (MOČ - DIABETICI).
Ako zmerať metabolickú flexibilitu
Ako už uviedol Vlado vo svojich článkoch, metabolická flexibilita sa meria pomocou tzv. respiračného
kvocientu (RQ) alebo pomeru výmeny plynov (RER - Respiratory Exchange Ratio).
Medzi týmito dvoma názvami existuje malý rozdiel, ale pokiaľ práve nebežíte 400
m šprint, tak ich hodnoty by mali byť totožné. Ak chcete zistiť svoje hodnoty
RER, potrebujete celkom drahé vybavenie, preto je vhodné navštíviť niektoré zo špecializovaných zariadení, alebo ideálne vstúpiť
na nejaký čas do tzv. metabolickej komory. V špecializovanom zariadení vám dajú
na tvár masku, do ktorej budete dýchať nejaký čas, či už počas sedenia/ležania,
alebo počas fyzickej aktivity (spiroergometria), a vďaka informáciám
z tejto masky vám vypočítajú vaše RER. Aké informácie?
RER je pomer medzi vydýchnutým oxidom
uhličitým (CO2) a skonzumovaným kyslíkom (O2). Tento pomer sa najčastejšie
pohybuje od 0.70 do 1.00 a vďaka nemu môžeme zistiť, ktoré palivo organizmus
spaľuje pri tvorbe energie. Ak je RER:
- 0.70 (vydýchneme 70% CO2 z množstva O2, ktoré sme vdýchli), organizmus získava celú energiu z tukov;
- 1.00 (vydýchneme 100% CO2 z množstva O2, ktoré sme vdýchli), organizmus získava celú energiu z glukózy;
- 0.85 (vydýchneme 85% CO2 z množstva O2, ktoré sme vdýchli), organizmus získava 50% energie z tukov a 50% z glukózy.
Niekedy sa hodnoty RER môžu
dostať aj pod 0.70 alebo nad 1.00. V tom prvom prípade to znamená tvorbu
a spaľovanie ketónov (ketogenéza a ketolýza). Bežný zdravý človek má počas
oddychu RER okolo 0.8, čo znamená skoro 67%-né spaľovanie tukov. Takže dokonca
ak aj konzumujete vysokosacharidovú stravu a ste metabolicky zdravý, vaše
telo sa niekoľko hodín po jedle (napríklad cez noc) samo vracia prevažne do
tukového metabolizmu. Na obrázku nižšie si môžete pozrieť čo znamenajú
jednotlivé hodnoty RER a akú kalorickú hodnotu má 1 L kyslíka pri rôznych
hodnotách RER.
Ak sú vaše bunky dostatočne
metabolicky flexibilné, najmä vaše svalové bunky, tak spaľujú rôzne palivá
v rôznych situáciách, čo sa prejaví na hodnotách RER. Napríklad:
- Po konzumácii sacharidov by ste mali mať prvé hodiny po dojedení vysoký RER (0.86 a viac), čo je znak, že vaše bunky spaľujú prevažne glukózu
- Po konzumácii tukov (bez sacharidov) by ste mali mať prvé hodiny po dojedení nízky RER (0.84 a menej), čo je znak, že vaše bunky spaľujú prevažne tuky
- Ak hladujete dlhší čas (5 a viac hodín po jedle), mali by ste mať nízky RER (0.80 a menej), čo je znak, že vaše bunky spaľujú prevažne tuky
Toto úplne neplatí pre
tukovo-adaptované a keto-adaptované osoby, ktoré sú na vyššej úrovni
metabolickej flexibility a majú všeobecne ešte nižší RER. Takéto osoby
navyše dokážu šetriť (uskladniť) prijatú glukózu a spaľovať viac tukov aj
po konzumácii sacharidov, takže by mali nižší RER po konzumácii sacharidov.
Ako a prečo vzniká metabolická neflexibilita a kto ňou trpí
Metabolická neflexibilita, alebo
negramotnosť, je logicky opakom metabolickej flexibility a asi správne
tušíte, že metabolicky „negramotné“ osoby sú väčšinou obézni ľudia a diabetici
(ale aj osoby s rakovinou, Alzheimerovou chorobou, srdcovo-cievnymi
ochoreniami a inými chronickými ochoreniami). Štúdie, ktoré porovnávali
tieto skupiny ľudí so štíhlymi a metabolicky flexibilnými osobami,
priniesli veľmi zaujímavé poznatky.
Ráno po nočnom hladovaní mali
obézni ľudia a diabetici (typ 2) vyšší RER než štíhli ľudia a rovnako
to platilo počas konzumácie vysokotučnej stravy. Naopak počas
vysokosacharidovej stravy mali obézni ľudia a diabetici nižší RER.
Jednoduchšie povedané, metabolicky neflexibilné osoby spaľujú menej tukov po
tučnom jedle a nalačno a menej glukózy po konzumácii sacharidov (glukózy).
Na obrázku pod textom môžete vidieť porovnanie metabolicky flexibilných
a neflexibilných osôb (1).
Čo je ďalej zaujímavé, keď týmto
osobám vstrekovali inzulín, aby zvýšili spaľovanie glukózy, u štíhlych
osôb sa prirodzene zvýšilo spaľovanie glukózy, ale u diabetikov sa zvýšilo
len mierne a u obéznych ľudí dokonca pokleslo (obrázok pod textom) (5). Tieto osoby
nedokázali zvýšiť spaľovanie glukózy, pretože ich bunky nedokázali prijímať
glukózu dostatočne rýchlo a to bolo spôsobené ich inzulínovou rezistenciou.
Tento stav narušeného spaľovania glukózy vplyvom inzulínovej rezistencie môžeme
nazvať aj ako metabolická neflexibilita ku glukóze.
Na druhej strane, ak telo
neodpovedá na hladovanie či vysokotučnú stravu zníženými hodnotami RER, čo opäť
platí pre väčšinu (ale nie všetkých) obéznych ľudí a prakticky všetkých
diabetikov (typ 2), tento stav narušeného spaľovania tukov môžeme nazvať ako
metabolická neflexibilita k tukom. V tomto
prípade je však jej príčinou nefunkčnosť mitochondrií, ktorá charakterizuje
metabolicky neflexibilných ľudí (6, 7).
Mitochondrie sú malé „energetické
továrne“, ktoré sa nachádzajú v drvivej väčšine ľudských buniek a sú
zodpovedné za tvorbu bunkovej energie (ATP). Mitochondrie premieňajú kyslík
a palivo pochádzajúce z metabolizmu glukózy, tukov, bielkovín či
ketónov na energiu. Bez mitochondrií by sme navždy zostali jednobunkovce
a nedokázali by sme využívať kyslík (a teda ani tuky a ketóny) pre tvorbu
energie. Vtedy by sme sa museli spoliehať len na anaeróbnu tvorbu energie
z glukózy, čo je mimochodom charakteristická črta rakovinových buniek.
Podľa súčasných výskumov sa zdá,
že metabolická neflexibilita k tukom prichádza ako prvá a narušenie spaľovania
tukov vedie k inzulínovej rezistencii, ktorá následne spôsobuje narušené
spaľovanie glukózy. Takže metabolická neflexibilita ku glukóze prichádza až ako
druhá v poradí. To znamená, že narušené spaľovanie glukózy = inzulínová
rezistencia je pravdepodobne len dôsledok narušeného spaľovania tukov =
nefunkčných mitochondrií. A teda narušené spaľovanie tukov = nefunkčné
mitochondrie sú pravdepodobne príčiny obezity, cukrovky a inzulínovej
rezistencie, ako aj ďalších chronických ochorení.
TAKŽE AK CHCETE BYŤ ZDRAVÝ, MUSÍTE MAŤ ZDRAVÉ MITOCHONDRIE.
Čo je ďalej dôležité spomenúť,
nefunkčné mitochondrie sú do veľkej miery dedičnou záležitosťou a sú
pozorované u osôb, ktorí sú príbuzní s diabetikmi typu 2 (8). A to dokonca
ešte predtým, ako sa tieto osoby stanú inzulínovo-rezistentné. To potvrdzuje,
že narušené spaľovanie tukov (metabolická neflexibilita k tukom) prichádza ako
prvá.
Keď vedci porovnávali osoby
s podobnou inzulínovou citlivosťou, ale inou históriou cukrovky typu 2, tí
s históriou cukrovky mali menší pokles RER po vysokotučnom jedle
s obsahom 1 000 kcal (76% tukov = 85 g), takže spaľovali menej tukov
(9). Títo ľudia majú
tiež väčšiu náchylnosť na priberanie váhy a to aj v čase, keď sú ešte
navonok zdraví (10).
Prepojenie medzi priberaním váhy
a hodnotami RER potvrdili aj iné štúdie, ktoré merali buď 24-hodinové
hodnoty RER (11), alebo
ranné hodnoty RER (12).
Čím vyšší RER, tým väčšia šanca pre priberanie. Ďalšia štúdia zasa preukázala,
že funkcia mitochondrií je samostatný prediktor bazálneho RER (13). Čo to znamená?
Ak máte v rodine históriu
cukrovky typu 2, máte pravdepodobne horšie fungujúce mitochondrie (metabolická
neflexibilita k tukom), čo vám zvyšuje šance pre rozvoj inzulínovej
rezistencie. Toto všetko bude viesť (aj bez inzulínovej rezistencie)
k vyšším hodnotám RER, väčšiemu spaľovaniu glukózy a rýchlejšiemu
priberaniu na váhe. Zároveň ste vo vyššom riziku prakticky všetkých chronických
ochorení. Takže máte smolu, za čo môžete poďakovať svojim predkom a ich
nevedomosti, alebo závislosti. To však neznamená, že to môžete rovno zabaliť
a nemáte šancu na zlepšenie svojho metabolizmu. Čítajte ďalej...
Ako opraviť svoj metabolizmus
Byť metabolicky „negramotný“ nie
je žiadna zábava, pretože to nesúvisí s poruchou jedného orgánu, ktorý by
stačilo „opraviť“. Ak ste metabolicky neflexibilný, tak je narušená väčšina z
triliónov vašich buniek, z ktorých sú zložené vaše tkanivá a orgány.
V takom prípade máte okrem vyššieho rizika chronických ochorení aj
niekoľko nasledovných nevýhod:
- Váš krvný cukor bude príliš kolísať, čo sa môže prejaviť na vašej nálade
- Budete mať častú chuť na sladké
- Budete mať menej energie
- Budete často hladný a nebudete ľahko zvládať hladovanie
- Pri hladovaní alebo obmedzení kalórií sa vám spomalí metabolizmus a ľahšie sa dostanete do katabolizmu
- Budete ľahšie naberať telesný tuk
- Pri cvičení budete spaľovať viac glukózy a menej tukov a budete odkázaný sa konzumáciu sacharidových prípravkov počas cvičenia, aby ste podali rovnocenný výkon
Tieto nevýhody však majú aj svoju
výhodu, a to že vďaka nim môžete rýchlo zistiť, ako flexibilný je váš
metabolizmus. Ak máte niektorý z uvedených problémov, tak váš metabolizmus
nie je na tom najlepšie. Napríklad, ak nedokážete vydržať dlhšie než pár hodín bez
jedla, ste dočasný „cukroholik“, alebo lepšie povedané, sú nimi vaše bunky. To
síce neznamená, že nie ste zdravý, ale verte mi, že môžete byť ešte zdravší.
Ako opraviť svoj metabolizmus vás
už naučil Vlado, aj keď niektoré uvedené stratégie musíte prispôsobiť svojmu
zdravotnému stavu. Nie každý môže ihneď preskakovať raňajky a trénovať
nalačno, ako aj Vlado uviedol vo svojom článku. Čo je však v tomto smere
podstatné, všetky stratégie pre zlepšenie metabolickej flexibility vedú
k jednému cieľu.
ZLEPŠIŤ FUNKCIU SVOJICH MITOCHONDRIÍ.
Bodka. Stratégie, ktoré
k tomu vedú, nielenže zlepšujú ich funkčnosť, ale aj zvyšujú počet
a veľkosť mitochondrií. Jedna z najúčinnejších stratégii pre zlepšenie
mitochondriálnej funkcie je samozrejme úprava stravy. Tá by mala v prvom
rade viesť k obmedzeniu až ideálne k úplnému vylúčeniu spracovaných
potravín zo stravy. Pretože aj také stužené tuky, margaríny a celkovo
trans tuky a rafinované oleje sú toxické pre bunky a narúšajú
mitochondriálnu funkciu.
Väčšina spracovaných „potravín“
však obsahuje iný makronutrient, ktorým sú sacharidy, často v podobe
bieleho cukru a múky. Takže obmedzenie spracovaných sacharidov je veľmi
dôležitý počiatočný krok. A čo konzumácia komplexných sacharidov?
Ak budú jadro vašej stravy
predstavovať tzv. „safe starches“ v podobe hľúz, celých obilnín, strukovín
a väčšiny ovocia, ktoré budete vedieť správne spracovať a pripraviť
(namáčanie, klíčenie, fermentácia, varenie, surové), môžete dosiahnuť ako také
metabolické zdravie a nemusíte trpieť chronickými ochoreniami. Buďte si
však istý, že vaša metabolická flexibilita bude len priemerná a budete
pociťovať viaceré nevýhody metabolickej neflexibility, ktoré som uviedol
vyššie. Váš organizmus bude stále závislý na glukóze a pokiaľ ste už teraz
metabolicky „negramotný“, tak s najväčšou pravdepodobnosťou „neopravíte“
svoj metabolizmus.
Preto ďalší dôležitý krok je
znížiť celkový príjem sacharidov v strave. Počítajte však s tým, že
každý na túto zmenu odpovedá inak. V jednej štúdii vedci zvýšili príjem
tukov u 6 zdravých osôb z 37% na 50% počas 4 dní a pozorovali
odlišné zmeny v hodnotách RER (14). Na obrázku pod
textom môžete vidieť dva grafy. Na hornom grafe je priemerná zmena RER všetkých
subjektov a na dolnom grafe individuálne zmeny RER. Z tejto štúdie
môže povedať, že už malé zvýšenie tukov a zníženie sacharidov
v strave vedie po 4 dňoch k zvýšenému spaľovaniu tukov a teda
k zlepšenej metabolickej flexibilite u zdravých a štíhlych osôb.
Podobných štúdií je samozrejme
viac (15, 16), ale nemá zmysel
všetky rozoberať. Stačí, aby ste si zapamätali, že dobre zostavená
nízkosacharidová strava vedie k zvýšenej metabolickej flexibilite
a zlepšenej mitochondriálnej funkcii. U metabolicky neflexibilných
ľudí si to však vyžaduje dlhší čas ako preukázala jedna štúdia, v ktorej
sa po 3 dňoch na vysokotučnej strave s obsahom 70% tukov nezvýšilo
spaľovanie tukov u obéznych ľudí (2). Keď však nastane
tento čas (17), či
u pôvodne zdravých alebo metabolicky neflexibilných osôb, a zlepší sa
funkcia mitochondrií, výsledkom bude zvýšená schopnosť spaľovať tuky, či už
nalačno, alebo po tučnom jedle a tieto pozitívne zmeny budú postupne viesť
k obnoveniu zdravia.
Posledná stratégia, ktorú
v tomto článku spomeniem, je cvičenie. Čo je na ňom fascinujúce je, že
dokáže v krátkom čase obnoviť základnú metabolickú flexibilitu, zlepšiť
mitochondriálnu funkciu a zvýšiť citlivosť na inzulín dokonca
u diabetikov typu 2 a obéznych ľudí (18, 2). A vôbec to nie
je náhoda, pretože cvičenie je veľmi účinný nástroj pre zvýšenie počtu,
veľkosti a funkcie mitochondrií. Takže ak aj máte v rodine diabetikov
a celé vám to sťažili svojimi chybami, potom...
...CVIČENIE JE PRE VÁS KĽÚČ K TREZORU
S NAJCENNEJŠÍM MAJETKOM PRE KVALITU VÁŠHO ŽIVOTA.
Čo je ďalej na cvičení
fascinujúce, jeho účinok nie je závislý na chudnutí. To znamená, že cvičenie
samo o sebe zlepšuje funkciu vašich mitochondrií a obnovuje schopnosť
spaľovať tuky dokonca ak nebudete chudnúť (19, 2). Naopak, samotné chudnutie, dokonca aj na
telesnom tuku, vám nepomôže ani zďaleka tak, ako cvičenie. Viaceré štúdie
preukázali, že po schudnutí bez cvičenia sa nezvyšuje spaľovanie tuku (20), a to dokonca
ani u osoby, ktorá vďaka žalúdočnému bypassu schudla za rok 55 kg (21). To len dokazuje, že
svoj metabolizmus nemôžete oklamať skratkami.
Avšak, keď táto osoba cvičila len
10 dní, rovnako ako ďalšie osoby v tejto štúdii, ich spaľovanie tuku sa
výrazne zvýšilo. Takže cvičenie je doslova nevyhnutnosťou pre „opravu“ svojho
metabolizmu a výrazne urýchľuje celý proces. To samozrejme neznamená, že
chudnutie nie je dôležité. Naopak, kombinácia cvičenia s chudnutím môže
znásobiť schopnosť spaľovať tuky (22). Navyše, znižovanie
telesného tuku vedie k zvýšenej citlivosti na inzulín, čo znamená, že
odstraňuje metabolickú neflexibilitu ku glukóze. Avšak keďže hlavná porucha je
v mitochondriách, chudnutie neodstraňuje tak ľahko metabolickú
neflexibilitu k tukom. Aj keď...
...ak by testované osoby
v uvedených štúdiách (metabolicky neflexibilné), ktoré nezvýšili
spaľovanie tukov po schudnutí bez cvičenia, konzumovali počas chudnutia
vysokotučnú a nízkosacharidovú stravu, určite by postupne zvýšili
spaľovanie tukov a zlepšili funkciu svojich mitochondrií, čím by
odstránili aj svoju metabolickú neflexibilitu k tukom.
Bohužiaľ pre nich konzumovali síce nízkokalorickú, ale stále vysokosacharidovú
stravu.
Kam až môžete posunúť svoju metabolickú flexibilitu
Poďme si to všetko zhrnúť.
Metabolická flexibilita je vaša schopnosť efektívne spaľovať hlavné druhy palív
(tuky, glukóza) a prepínať medzi nimi podľa potreby. Zistíte ju
meraním svojho RER a úroveň vašej metabolickej flexibility je určená zdravím
vašich mitochondrií. Čím sú zdravšie, tým lepšie dokážete spaľovať tuky
pre tvorbu energie (ATP). Čím sú „chorľavejšie“, tým ste viac odkázaný na glukózu
a skôr budete rezistentný na inzulín a prejaví sa u vás niektoré
z chronických ochorení, takže áno,..
...METABOLICKÁ FLEXIBILITA URČUJE VAŠE CELKOVÉ ZDRAVIE.
Ak máte „zlé“ gény, máte nižšiu
úroveň metabolickej flexibility, ale našťastie vďaka cvičeniu, nízkosacharidovej
strave a iným stratégiám, môžete výrazne zvýšiť flexibilitu svojho metabolizmu
a zlepšiť funkciu svojich mitochondrií. To bude viesť k udržaniu
alebo obnove vášho zdravia.
Hotovo. Teraz už viete viac
o metabolickej flexibilite, než väčšina ľudí na tomto svete, ale čo
s tým? Byť metabolicky flexibilný ako je definované v štúdiách, ktoré
som uviedol v tomto rozsiahlom článku, je len prvý krok. Osobne si myslím,
že mnohé zdravé a štíhle subjekty, ako boli testované osoby pomenované
v týchto štúdiách, nie sú na tom až tak výnimočne dobre a ich riziko
chronických ochorení nie je až tak nízke. Prečo?
Pretože väčšina z nich
konzumuje vysokosacharidovú stravu a ich fyzická výkonnosť je priemerná.
Oni sú síce metabolicky flexibilní podľa vedy, ale stále sú do veľkej miery
odkázaní na konzumáciu sacharidov a ich telo nevie alternatívne využívať
ketóny pre tvorbu energie. Ak by boli dlhšiu dobu bez jedla a ich mozog by
nemal dostatok glukózy, cítili by sa príšerne. Ale v poriadku súhlasím, aj
ja som si tým musel prejsť. Je to malá daň za to, že chcete dostať svoj
metabolizmus na vyššiu úroveň. Kam až táto úroveň môže siahať?
To sa dozviete v pokračovaniach
mojej série o metabolickej flexibilite...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára