Voda predstavuje základ nášho života. Viac ako 60% hmotnosti
ľudského tela tvorí voda a tá je pre nás dôležitejšia než jedlo,
ktoré konzumujeme. Bez pravidelného príjmu kvalitnej vody nedokáže ľudské telo
optimálne fungovať. V súčasnosti sa podľa mňa stále podceňuje význam vody pre
ľudské zdravie, ale dobrá správa je, že si čoraz viac ľudí začína uvedomovať
jej dôležitosť.
Keďže je voda pre nás taká dôležitá, je potrebné hovoriť o jej kvalitách a účinkoch na naše zdravie. Avšak nie je všetko zlato, čo sa blyští. Dnešné moderné technológie a náš spôsob života zmenili kvalitu a zloženie pitnej vody. Svojimi „pokrokmi“ sme postupne otrávili jeden z najcennejších darov, ktoré nám príroda podarovala.
Aj preto vám vo svojej rozsiahlej sérii článkov prezradím,
v akom stave je pitná voda na Slovensku, čo nám z nej hrozí
a ktoré oblasti sú najviac postihnuté, ako môžete vyriešiť problém s nekvalitnou
pitnou vodou a ktoré tekutiny by ste mali prijímať pre dosiahnutie
optimálneho zdravia.
Pred niekoľkými rokmi som napísal sériu 7 článkov
o vode, ktorú si môžete prečítať tu. Tieto články boli jedny z najčítanejších, čo naznačuje váš záujem o túto problematiku. V pôvodnej sérii som sa zameral na význam vody pre naše zdravie, kvalitu pitnej vody v SR a na nebezpečenstvo chlóru
a fluoridu,
ktoré sa do vody pridávajú alebo sa v nej nachádzajú.
V tejto sérii sa viac zameriam na zdroje znečistenia
pitnej vody a správne zdroje tekutín, ktoré rozoberiem z pohľadu
kvality a prospešnosti pre naše zdravie. Podrobne porovnám pitnú vodu, minerálne a balené vody či iné
zdroje tekutín, vyhodnotím ich prospešnosť a dám vám odporúčania
pre ich príjem.
V tomto prvom článku vám prezradím, v akom stave
je pitná voda v SR a čo ju najviac znečisťuje. Čítajte ďalej.
Odkiaľ pijeme vodu?
Ako iste viete, Slovensko má veľmi veľké zásoby pitnej vody.
V tomto smere by sme dokázali uspokojiť až vyše trojnásobok obyvateľstva (asi
16 miliónov ľudí). Ako zdroje pitnej vody využívame podzemnú (82,2 %) a povrchovú vodu (17,8
%). Najviac využívame podzemné vody, ktoré patria k najväčším bohatstvám našej
krajiny a v niektorých krajoch (BA, TT, NR) sú jediným zdrojom pitnej
vody.
Napriek uvedeným faktom sú v SR oblasti, kde nie je
taký nadbytok vody. A čo je horšie, v niektorých
vodárenských zdrojoch aktuálne prebieha nadmerný odber podzemnej vody, čo
môže ohroziť budúcnosť vodných zásob. V súčasnosti však ešte stále
máme nadbytok pitnej vody, ktorá k nám prúdi prevažne zo 101 útvarov
podzemných vôd (z toho 26 útvarov geotermálnych vôd), ktoré slúžia ako zdroje
pitnej vody v SR (1).
Na prvý pohľad sa teda môže zdať, že sa môžeme tešiť
z nadbytku pitnej vody a piť vodu z vodovodu koľko nám hrdlo
ráči. Zdanie však môže klamať a náš moderný spôsob života nás pomaličky
vedie do záhuby. Preto by sme mali hľadať cestu opačným smerom a nájsť
riešenia, ktoré budú z dlhodobého hľadiska prospešné pre našu spoločnosť
a životné prostredie.
Je voda
z vodovodu bezpečná?
Na začiatok je potrebné uviesť, že čistá voda je najvhodnejší zdroj tekutín. Ak by k nám čistá
voda prúdila z vodovodných kohútikov, nemal by som ani dôvod písať túto
sériu článkov. Lenže to tak bohužiaľ nie je.
Naše podzemné vody (zdroj pitnej vody) sú v mnohých
oblastiach znečistené a pravidelne do nich unikajú viaceré toxíny, ktoré môžu
poškodiť naše zdravie. O stave podzemných vôd v SR mala v roku
2014 zaujímavú prednášku pani RNDr. Anna Patschová, PhD. a jej text si
môžete stiahnuť tu. V tomto článku z nej vyberám niekoľko zaujímavých údajov.
Napríklad ten, že v rámci EU bolo v roku 2012
znečistených 38 % vodných útvarov tzv. difúznym znečistením (napr. hnojivá a
pesticídy) a 22 % bodovým znečistením (napr. veľké priemyselné podniky, skládky
odpadov, sklady, veľkofarmy so zvieratami, čerpacie stanice, bane, nemocnice). A to
sa za posledných 30 rokov údajne zlepšila kvalita vodných útvarov (2).
V SR bol vtedy
zlý chemický stav podzemných vôd dokumentovaný v 20 % vodných útvarov.
Riziková analýza podzemných vôd v SR pre dosiahnutie dobrého chemického
stavu do roku 2021 klasifikovala 8 útvarov (zo 75) podzemných vôd
v riziku.
Z toho vyplýva, že až...
...1/5 zdrojov podzemnej vody je znečistená a v roku 2021 by
malo byť stále znečistených 10 % zdrojov.
A keďže nám podzemná voda
dodáva viac ako 80 % pitnej vody, obavy sú na mieste. Najmä keď do pitnej vody
pribúdajú nové toxíny, ktoré sa v skutočnosti zatiaľ veľmi nesledujú a neanalyzujú
(lieky, drogy a iné).
Okrem toho sa pravidelne stanú rôzne havárie a úniky
toxínov, ktoré vystavujú pitnú vodu výraznému riziku. Napríklad vo februári
2016 bol publikovaný článok (3),
ktorý zverejnil už dlhšiu dobu známy problém so skládkou v blízkosti
Žitného ostrova. Podľa analýzy do neho zo skládky uniká vyše 440 jedovatých chemických látok a tie zasahujú až 5
kilometrov do Žitného ostrova (vyriešiť tento problém bude stáť 20 – 113 mil.
eur). Ak by ste neverili, že takéto úniky môžu byť problém, tak vedzte, že
každý rok v tejto oblasti stúpne výskyt rakoviny skoro o 10 %.
Ďalší problém sú vodovody, ktoré si už tiež prežili nejaký
ten rok a bohviečo sa v nich nachádza. Verejné vodovody zásobujú
okolo 86 % obyvateľov SR.
Kto a čo nám
znečisťuje vodu?
Vyznie to možno tvrdo, ale v konečnom dôsledku si ju
„špiníme“ sami. Dôvod je jednoduchý, naše myslenie a spôsob života (myslím
väčšinu ľudí) si vyžadujú existenciu a fungovanie poľnohospodárstva, priemyslu,
dopravy, cestovného ruchu, nemocníc, baní či domácností. Samozrejme mnohé tieto
oblasti potrebujeme a uľahčujú nám život.
Avšak určite by sa to dalo aj inak a lepšie. Napríklad
používaním ekologickejších čistiacich prostriedkov a prírodnej kozmetiky,
nižším užívaním a vyhadzovaním liekov a iných drog, alebo inými spôsobmi
výroby. Lenže väčšina ľudí a podnikateľov na to kašle a tak to potom
aj vyzerá a odzrkadľuje sa to aj na (ne)kvalite našej pitnej vody.
Hlavní znečisťovatelia podzemných vôd v SR teda sú:
- poľnohospodárstvo – hnojenie, pesticídy, živočíšne farmy, družstvá
- priemysel – chemický, kožiarsky, drevársky, ťažba uhlia a rúd, konečná úprava kovov, výroba celulózy a papiera, výroba železa a ocele,...
- skládky – odpady, nebezpečné látky
- domácnosti – neodkanalizované oblasti
- bane
- cestovný ruch – rekreačné zariadenia
- doprava – stanice, železnice, diaľnice
- sklady
- čerpacie stanice
- nemocnice
- teplárne
- odkaliská – uložený objem odpadov na odkaliskách v SR sa pohybuje v rozsahu od 1000 – 15 000 000 m3.
Z nich sa do pitnej vody uvoľňuje množstvo látok
a mikroorganizmov, ktoré môžu spôsobiť viaceré zdravotné problémy.
Z nich úplne
najväčší problém pre stav vôd v SR predstavujú:
- Dusíkaté látky (dusičnany a dusitany)
- Pesticídy
- Iné chemické látky (ťažké kovy, chlór, iné)
V tabuľke si môžete pozrieť zoznam a popis toxínov
a iných látok, ktoré sa najčastejšie nachádzajú v pitnej vode v SR
nad limitom.
Látky, ktoré môžu za zlý chemický
stav podzemných vôd v SR
|
|||
Ukazovateľ
|
Limit
|
Poznámky
|
|
Dusičnany
|
50 mg/l
|
Prírodná neznečistená voda má
obsah do 2 mg/l. Liga proti rakovine odporúča do 5 mg/l.
|
Zdroj sú kanalizácie, vypúšťanie, žumpy,
používanie hnojív. Majú prepojenie s rakovinou žalúdka, hrubého čreva a
močového mechúra.
|
Pesticídy
(atrazín a simazín)
|
0,1 μg/l
|
Herbicídy, ktoré sú už dlhšiu
dobu zakázané v EU. Napriek tomu sa nachádzajú v podzemných vodách
|
Atrazín poškodzuje hormonálny systém a už pri
malých dávkach môže ovplyvniť reprodukciu a vývoj. Je klasifikovaný ako možný
karcinogén.
|
Arzén
|
0,01 mg/l
|
Do vody sa anorganický arzén dostáva
rozpúšťaním minerálov z rúd, alebo z priemyselných odpadov a atmosférického
spadu.
|
Hromadia sa v orgánoch a sú pre
organizmus toxické. Ich nadbytok môže viesť k rakovine.
|
Kadmium
|
0,003 mg/l
|
Do vody sa uvoľňuje z odpadových
vôd (domácnosť, priemysel) a hnojív.
|
|
Amónne ióny
|
0,5 mg/l
|
kanalizácie, vypúšťanie, žumpy,
používanie hnojív
|
|
Chlór
|
0,3 mg/l
(voľný chlór)
|
Dezinfikuje sa ním voda
|
Chlór reaguje s organickým materiálom rozpusteným
vo vode a to vytvára omnoho viac toxické vedľajšie produkty dezinfekcie.
|
Sírany
|
250 mg/l
|
V nadbytku majú laxatívne účinky.
|
|
Trichloretén
|
10 μg/l
|
Súčet ich koncentrácií nesmie prekročiť 10
μg/l
|
Syntetické látky, ktoré do vody prenikajú
z priemyselnej výroby. Trichloretén je klasifikovaný ako karcinogén a tetrachloretén
ako pravdepodobný karcinogén.
|
Tetrachloretén
|
10 μg/l
|
Zvýšený výskyt
niektorých toxínov môže nastať v určitých ročných obdobiach. Napríklad
na jeseň keď sa hnojí pôda a v období aplikácie rastlinných
postrekov. Vtedy by ste mali byť obzvlášť opatrný a starať sa
o kvalitu prijímaných tekutín.
A to myslím úplne vážne, pretože...
...veľké nebezpečenstvo pre zdravie predstavujú práve pesticídy
a umelé hnojivá (zdroj dusíkatých látok).
Ich prítomnosť vo vode je
veľmi nepríjemná správa, a to najmä preto, že mnohé filtračné zariadenia ich nedokážu odstrániť z pitnej vody.
Malá útecha pre Slovákov je nižšie používanie pesticídov v
SR v porovnaní s niektorými krajinami EÚ. Podľa údajov FAOSTATu dosiahla
spotreba pesticídov v roku 2007 v krajinách EÚ 3,7 kg.ha-1 ornej pôdy,
zatiaľ čo v SR sa v tomto roku aplikovali pesticídy v množstve 0,97 kg.ha-1
ornej pôdy.
Celkovo však vzrastá ich spotreba a v roku 2014 bola 5 196,9
ton, zatiaľ čo v roku 2011 to bolo 3 553 ton. Najviac sa používajú prípravky s obsahom látok glyfosát,
chlormekvat, glyfosát-IPA a acetochlór. Spotreba umelých hnojív v SR je od
roku 2003 tiež na vzostupe a v roku 2012 bola medzi 90,0 – 110,3 kg/ha.
Z pohľadu pesticídov je veľmi kontroverzná
a v médiách rozoberaná látka práve glyfosát,
ktorú nedávno prehlásilo Medzinárodné centrum pre výskum rakoviny za potencionálny karcinogén. Tento
toxín je hlavná zložka najpredávanejšieho herbicídu Roundup od aktivistami nenávidenej
spoločnosti Monsanto. Roundup sa aplikuje nielen na geneticky modifikované
plodiny (sója, kukurica, bavlna, repka), ale používajú ho aj amatérski
záhradkári na burinu. Tí väčšinou ani netušia o jeho nežiaducich účinkoch a schopnosti
zotrvať v prírode a preniknúť do organizmu.
Viaceré analýzy odhalili, že sa bežne nachádza
v potravinách a v moči ľudí. Napríklad bol objavený aj vo všetkých 48 testovaných vzorkách moču europoslancov.
Bohužiaľ, uvedené toxíny nie sú to jediné, čo vás môže
nepríjemne prekvapiť v pitnej vode. Okrem nich sa vo vode môžu nachádzať:
- ropné látky (MTBBE)
- iné ťažké kovy
- mikróby
- lieky a farmaceutické prípravky
- kofeín
- hormóny (estrogény)
- EDTA z pracích prostriedkov
Najhoršie
na tom je, že niektoré z nich sa pravidelne nesledujú, takže kvôli nim môže byť znečistených viac než 20% vodných
útvarov. Analýzy vody z roku 2009, ktoré skúmali vzorky zo 4
vodárenských zdrojov v SR odhalili, že sa vo vode nachádzal kofeín a zvyšky liekov. Ich obsah vo vode bol síce pod
povolenými limitmi, ale ich prítomnosť v pitnej vode naznačuje problém,
ktorý sa môže časom prehlbovať.
V tomto
smere sú na tom najhoršie odpadové vody, v ktorých sa obsah liekov a drog mení
aj ročným obdobím a dňami v týždni (4). Počas zimy a jari je
v odpadových vodách zvýšená koncentrácia antibiotík a v lete zasa antihistaminík. Počas celého roka sú
v nej prítomné antidepresíva a lieky na vysoký krvný tlak
a srdcovo-cievne ochorenia. Z drog sa v odpadových vodách nachádza
hlavne marihuana, metamfetamín a zvyšky látok pochádzajúcich z cigariet. Cez víkend zasa stúpa
spotreba extázy vo väčších mestách. Okrem nich sa v odpadových vodách
nachádza zvýšený výskyt baktérií odolných voči antibiotikám.
Možno si hovoríte, že však to je len odpadová voda. Avšak
súčasné technológie čistenia vody sú staré zhruba 100 rokov, takže mnohé toxíny
nedokážu odstrániť a tie sa cez kolobeh prírody dostanú až do vášho
pohára. Preto mnohí vedci (aj z STU v BA) vyvíjajú nové čistiace
technológie a my môžeme len veriť, že sa im to čo najskôr podarí.
Váš (ne)priateľ chlór
Aby toho nebolo málo, vodárenské
spoločnosti nám do vody pridávajú ďalšie toxíny. Avšak v tomto prípade
ich nemôžeme viniť, skôr im čiastočne ďakovať. Hovorím o pridávaní chlóru
ako spôsobe dezinfekcie vody, ktorý eliminuje mikrobiologické a biologické
znečistenia. K tomuto účelu sa najčastejšie používa plynný chlór (max. 0,3
mg/l) alebo oxid chloričitý (max. 0,2 mg/l).
O chlóre a jeho nebezpečenstve som už písal rozsiahly článok, preto v tomto článku len zhrniem najdôležitejšie fakty. Ešte predtým
uvediem, že nie som z ekonomického
hľadiska proti používaniu chlóru na dezinfekciu vody, ale musíme si
uvedomiť, že je to jed.
Preto by mohli vodárenské spoločnosti alebo štát zabezpečiť,
že po chlórovaní sa voda ešte niekde po ceste k nám prefiltruje. Prípadne
by mohli prispievať domácnostiam na filtračné zariadenia (reverzná osmóza,
filtračné kanvice a zariadenia). A ak by to bolo neekonomické...
...tak nech nám aspoň netvrdia, že voda z vodovodu je bezpečná.
Pretože v takmer každej chlórovanej pitnej vode sa
nachádzajú dezinfekčné vedľajšie produkty (DBPs), ktoré sú
1 000-krát toxickejšie ako samotný chlór (5).
DBPs vznikajú keď chlór reaguje s organickým materiálom, ktorý je už rozpustený
vo vode.
Keďže sú DBPs veľmi vytrvalé vo vode, ľahko sa môže stať, že
budete piť vodu, v ktorej sa ich nachádza 300 až 600 násobne viac než je
limit stanovený Agentúrou pre ochranu životného prostredia (EPA). Ešte vyššie
množstvo sa vo vode môže nachádzať po tzv. chlórovom
šoku, ktorý sa pravidelne a bez upozornenia vykonáva vo vodovodných potrubiach,
aby sa vyhubili baktérie odolné voči chlóru.
Okrem toho, DBPs sa
môžu hromadiť v tele a spôsobiť zdravotné problémy aj po dlhých
rokoch. Celkovo sa ich vo vode môže nachádzať viac ako 600 druhov
a nie všetky boli podľa odhadov už objavené. Hlavné DBPs, ktoré vznikajú
pri chlórovaní vody sú:
- Trihalometány (THMs) – chloroform, bromoform a iné
- Halogenoctové kyseliny (HAAs)
Zlá správa je, že DBPs
majú prepojenie s rakovinou a reprodukčnými a vývojovými poruchami (6). Štúdie preukázali dvojnásobne zvýšené riziko vzniku rakoviny
močového mechúra a konečníka pre ľudí,
ktorí pijú chlórovanú vodu (7). Vo zvýšenom
riziku sú fajčiari a každý, koho organizmus má zvýšený tzv. oxidatívny stres. DBPs sú tiež spájané s poškodením srdca, pľúc, obličiek, imunitného
systému a centrálneho nervového systému.
Záver o vode z vodovodu
Takže ak to zhrniem, voda
z vodovodu nie je až taká čistá, ako by sme chceli. Úprimne by som bol
rád, ak by bola a mali by sme nové a čisté vodovodné potrubia, kvalitný
zdroj vody a skvelé čističky, ktoré by nám pripravili výživnú pitnú vodu.
Máme síce kvalitný zdroj vody, ale sami
sme si ju znečistili a urobili (ne)pitnou.
Podľa Tomáša Kašpara, autora knihy „Neponáhľajte sa do
rakvy”, nám vodárenské spoločnosti zamlčujú, že:
- 18 % obyvateľov má vodu trvalo vyhovujúcu (podľa noriem)
- 61 % obyvateľov má vodu občas vyhovujúcu
- 20 % obyvateľov má vodu trvalo nevyhovujúcu
Preto nám nezostáva nič iné ako vzdelávať sa o problematike vody, vytvárať tlak na zodpovedné inštitúcie (štát, vodárenské spoločnosti a iné) a hľadať optimálne riešenia pre naše zdravie a život.
V ďalšom článku sa dozviete, ako by mohli tieto optimálne riešenia vyzerať v praxi a aké tekutiny by ste mali prijímať.
Dovtedy by som sa od vás rád dozvedel, v akom stave je vaša voda z vodovodu, či ste si vedomý tohto problému a ako ho prípadne riešite.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára