pondelok 5. augusta 2013

Je chlór v pitnej vode bezpečný? (seriál 11 krokov ku zdraviu, 5.krok)

Aký vplyv má chlór na ľudský organizmus? Sú limity pre chlór dostačujúce? Čo sa ešte skrýva za chlórovaním pitnej vody? Čoho by ste sa mali najviac obávať? Aj na tieto otázky odpovedám v ďalšom článku môjho 5.kroku ku zdraviu- Pite dostatok čistej vody...

Pokračovanie môjho 5.kroku ku zdraviu- Pite dostatok čistej vody.


Ako sa dezinfikuje pitná voda?

Ako som písal v 1.časti svojho článku Aká je kvalita pitnej vody na Slovensku,  zdravotné zabezpečenie pitnej vody sa vykonáva dezinfekciou. Pri dezinfekcii sa odstraňujú choroboplodné zárodky v surovej a upravenej vode predtým, ako sa dostanú do rozvodnej siete. Dezinfekcia je posledným stupňom úpravy vody. Najčastejšou formou dezinfekcie na Slovensku je chlórovanie, ktoré sa uskutočňuje buď chlórom v jeho elementárnej forme (plyn) alebo jeho zlúčeninami (chlórnan sodný, chlórnan vápenatý, chlórdioxid). Okrem chemických metód sa používa aj fyzikálna dezinfekcia – najčastejšie je to UV žiarenie. 

Podľa tvrdení odborníkov je chlórovanie vody bezpečné a jeho limity použitia sú absolútne v poriadku. Avšak posledné rozbory pitnej vody na Slovensku ukázali až v 25,4% nedostatky v dezinfekcii vody z celkového počtu laboratórnych analýz ukazovateľa voľný chlór. Voľný chlór má limit 0,3 mg/l, čo sa vzťahuje na obsah voľného chlóru po úprave vody. Ak sa voda dezinfikuje chlórom, musí byť minimálna hodnota v distribučnej sieti 0,05 mg/l. 


Čo vám odborníci nepovedia? 

V skoro každej pitnej vode, do ktorej sa pridáva chlór, sa zároveň nachádzajú dezinfekčné vedľajšie produkty (DBPs), ktoré sú 100-krát toxickejšie ako samotný chlór. Chlór sa okrem dezinfekcie, či už pitnej vody alebo bazénov, používa aj na výrobu bieliacej lepenky alebo ako chemikália pri výrobe plastov a pesticídov. Na Slovensku je zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov asi 4,705 mil. (86,56%) obyvateľov.    

V skutočnosti je chlór sám o sebe pomerne neškodný a v tele sa rozkladá na chlorid, ktorý sa podobá na chloridové ióny v soli. Problém je, že chlór reaguje s organickým materiálom, ktorý je už rozpustený vo vode, a preto sa v nej tvorí omnoho viac toxické DBPs.

Chlór sa pôvodne začal pridávať do vôd za účelom skvalitnenia vody a zabitia choroboplodných baktérií, ktoré spôsobovali také ochorenia ako napríklad týfus, žltačka, úplavica, cholera a pod. Treba priznať, že chlór pomohol znížiť výskyt týchto ochorení a taktiež chráni pred infekčnými hnačkami a pod. Avšak jeho efektívnosť je vďaka jeho chemickým vlastnostiam. Čo to znamená? Chlór sa na rozdiel od iných vodných sanitizérov neštiepi a vydrží prejsť stovky kilometrov v storočných vodných potrubiach, čo môže byť dobrá, aj zlá správa. 

Tá zlá je, že chemikálie ako DBPs sú vďaka ich vytrvalosti veľmi toxické. Pokiaľ pravidelne pijete bežnú vodu z vodovodu, ľahko sa môže stať, že 300 až 600 násobne prekročíte limity, ktoré stanovila Environmental Protection Agency (Agentúra pre ochranu životného prostredia). Pritom DBPs má prepojenie s rakovinou či reprodukčnými a vývojovými poruchami.

Viaceré štúdie preukázali súvislosť s pitím chlórovanej vody a rakovinou močového mechúra, čriev alebo konečníka. Podľa the U.S. Council of Environmental Quality (Rada pre kvalitu životného prostredia v USA), ľudia, ktorí pijú pravidelne chlórovanú vodu, majú zvýšené riziko rakoviny o 93% než tí, ktorí pijú nechlórovanú vodu. Treba však povedať, že viaceré takéto vyhlásenia sú často spojené so záujmami určitých skupín. V tomto prípade to môžu byť výrobcovia filtračných zariadení. Každopádne je však chlór nie najlepším prídavkom v pitnej vode z pohľadu zdravia.


Aké nebezpečenstvo predstavuje DBPs?

To najhoršie na chlórovanej vode sú teda vedľajšie produkty chlóru, ktoré majú mutagénne a karcinogénne účinky. Tieto vedľajšie produkty sa neštiepia ľahko a sú v tele rýchlo absorbované. Preto sa tieto látky môžu hromadiť vo vašom tele rýchlejšie, ako ich telo dokáže detoxikovať. Dve hlavné DBPs, ktoré vznikajú pri chlórovaní vody sú:
  • Trihalometány (THMs)
  • Halogenoctové kyseliny (HAAs) 

Trihalometány zahŕňajú 4 rozdielne chemikálie: chloroform, bromoform, bromodichlorometán a dibromochlorometán.

Trihalometány (THMs) sú karcinogény skupiny B, čo znamená, že spôsobujú rakovinu u laboratórnych zvierat. Často sú spájané s reprodukčnými problémami aj u zvierat, aj u ľudí. Štúdia na ľuďoch preukázala dvojnásobný risk vzniku rakoviny močového mechúra a konečníka pri pití chlórovanej vody. Tieto DBPs, čiže vedľajšie dezinfekčné produkty, sú tiež spájané s poškodením srdca, pľúc, obličiek a centrálneho nervového systému. 

Ďalšie nebezpečné vedľajšie produkty pri chlórovaní sú PCBs, DDT a dioxíny. Od roku 1974, keď vedci z EPA (Environmental Protection Agency) objavili chloroform v chlórovanej vode, sa objavilo viac ako 600 rozdielnych DBPs v chlórovanej vode. Po skoro 40-tich rokoch však EPA odhaduje, že menej ako polovica DBPs bola zatiaľ objavená v chlórovanej vode.


Ako chlór a DBPs ničia vaše zdravie?

Stále sa mnohí vedci nevedia zhodnúť, aká je bezpečná hranica chlóru, avšak škodlivé účinky DBPs sú dávno známe. DBPs spôsobujú:
  • srdcové problémy – vplyvom voľných radikálov,
  • imunitné problémy – chlór ničí probiotickú baktériu acidophilus, ktorá pomáha budovať priateľské baktérie v črevách,
  • rakovina – vedci objavili prepojenie medzi melanómom (najsilnejší druh rakoviny kože) a chlórovaním bazénov. Vedci z holandského Nijmegenu zistili, že ľudia, ktorí pravidelne plávajú v chlórovaných bazénoch majú zvýšené riziko melanómu 2,2 až 2,4 krát. V roku 1970 vedci zistili, že chlórovaná voda na úrovni nižšej ako sú štandardy EPA, zvyšuje riziko rakoviny tráviaceho traktu o 50 až 100%. Štúdia publikovaná v roku 1998 z National Cancer Institute (Národný inštitút pre rakovinu) zistila, že muži fajčiari, ktorí pili viac než 40 rokov chlórovanú vodu, mali o 50% vyššie riziko rakoviny konečníka ako fajčiari, ktorí nepili chlórovanú vodu. Rovnaký výsledok prišiel aj zo štúdie, kde sa počas vyše 40 rokov porovnávali ľudia, ktorí mali nízko-vlákninovú stravu. 
  • reprodukčné problémy a novorodenecké poruchy – dánska štúdia preukázala, že výskyt chlóru v ľudských tkanivách a materskom mlieku spôsobil 50% pokles spermií. Nórska štúdia vykonaná na 141 000 novorodencoch počas 3 rokov objavila zvýšený risk spina bifida o 14 percent v oblastiach s chlórovanou vodou.
  • alergické reakcie – chlór môže spôsobiť alergické príznaky ako vyrážky, bolesti hlavy, tráviace problémy a dokonca artritídu.

Okrem zmienených nežiaducich účinkov DBPs, chlór vytvára voľné radikály a oxysteroly vo vode, čo zasa poškodzuje napríklad DNA. Chlór tiež ničí antioxidant vitamín E. V skutočnosti však ešte väčšie nebezpečenstvo predstavuje sprchovanie sa a plávanie v chlórovanej vode alebo použitie chlóru napríklad v kávových filtroch. Tieto problémy však budem rozoberať vo svojom 9.kroku ku zdraviu – Eliminujte toxíny


Ako sa môžete chrániť pred chlórom? 

Pri dezinfekcii vody sa dajú použiť aj iné sanitizéry ako peroxid vodíka alebo ozón. Avšak tieto látky neprinášajú obrovské zisky chemickým spoločnostiam. Preto chlórovanie bude asi "večné". Ľahkým a rýchlym riešením ako sa zbaviť chlóru môže byť vodná filtrácia. Existuje však mnoho druhov a pokiaľ by ste si kúpili takú filtráciu, ktorá podobne ako destilácia zbaví vodu viacerých minerálov, mali by ste si zároveň dokúpiť prostriedok na domineralizovanie vody. Mali by byť bežne dostupné.

Vhodným riešením na domineralizovanie vody by bol tiež prídavok štipky himalájskej soli, ktorá obsahuje viac ako 80 látok a zlúčenín, z ktorých je vybudované ľudské telo. Je to prakticky jediná zdravá soľ, akú môžete dostať kúpiť. Pokiaľ si nezabezpečíte morskú soľ z čistých oblastí.

Nasledujúce kroky vám však tiež môžu pomôcť redukovať rizoko vystavenia sa chlóru a DBPs:
dajte si otestovať svoju vodu

  • kúpte si reverznú osmózu – odstráni aj fluorid, DBPs a dokonca zvyšky liekov
  • otvorte okno v kúpeľni po dosprchovaní, aby sa vyvetral vzduch a s ním chloroform
  • nakupujte papier, ktorý nie je chlórovaný (písací papier, toaletný papier, vreckovky, servítky, utierky)
  • podporujte výrobcov, ktorí používajú na dezinfekciu vody peroxid vodíka, ozón alebo UV žiarenie
  • kupujte potraviny na trhu a kupujte organickú zeleninu a ovocie
  • vyhnite sa umelému sladidlu sukralóza (splenda)
  • ak máte bazén, používajte dezinfekciu ozónom
  • vyhnite sa lacným značkám stolových vôd, ktoré sú v 40% prípadov len voda z vodovodu

Chlór teda nie je problém sám o sebe, ale jeho vedľajšie produkty áno. Chlór v pitnej vode sa líši aj v jednotlivých regiónoch, preto ťažko určiť, do akej miery ste mu celkovo vystavený. Jediné čo vám ostáva, je dať si urobiť rozbor vody. Každopádne však filtračná kanvica je lacná záležitosť a chuť a kvalita vody je neporovnateľná. Nežiaduce vlastnosti chlóru sa bohužiaľ neprejavia po mesiaci a ani sa nemusia prejaviť po 10 či 20 rokoch.

Avšak na staré kolená vám to asi chlór spočíta a dorazí naštrbené zdravie. Aj keď chlórovanie vody malo pekný cieľ a aj význam, tak sa to zvrtlo na biznis pre určitých ľudí, ktorý ani zďaleka nie je biznis pre vás. V pokročilom veku to bude biznis aj pre farmaceutické firmy a zdravotníctvo. Je to teda ďalší dôvod, aby ste prevzali kontrolu nad svojim zdravím a vykročili na cestu za trvalým zdravím.