Čo to vlastne je Paleo výživa?
Pre úplné pochopenie vám odporúčam skvelú prednášku od
jej hlavného propagovateľa, Dr. Lorena Cordaina (1), ale medzitým sa o vysvetlenie pokúsim ja sám.
V prvom rade je dôležité pochopiť, že Paleo výživa
nie je žiadna diéta, ale je to životný štýl, ktorý v posledných
desaťročiach naberá na popularite. A zaslúžene, pretože už pomohol
státisícom ľudí po celom svete s ľahkosťou zhodiť nadbytočné kilá
a výrazne zlepšiť zdravotný stav. Paleo výživa pomáha vyliečiť, zmierniť,
alebo zvrátiť srdcovo-cievne ochorenia, akné, astmu, ochorenia tráviacej
sústavy, autoimúnne ochorenia, cukrovku a mnohé iné chronické ochorenia (2).
Začiatky Paleo výživy sa datujú do roku 1975, kedy
Walter L. Voegtlin napísal knihu The Stone Age Diet (3). Následne v roku 1985
S. Boyd Eaton and Melvin Konner publikovali významný článok
o Paleo výžive v prestížnom The New England Journal of Medicine (4).
V súčasnosti je lídrom na poli Paleo výživy spomínaný
Dr. Loren Cordain, ktorý publikoval niekoľko
kníh a obrovské množstvo štúdií a článkov o Paleo výžive (5), ktoré boli publikované vo
viacerých vedeckých žurnáloch. V tejto oblasti mu v súčasnosti
sekundujú mená ako Robb Wolf, Mark Sisson, Chris Kresser či Michael Eades.
Paleo výživa je založená na veľmi jednoduchom
koncepte, ktorý je rozsiahlo vedecky preukázaný. Hovorí o tom, aby sme
konzumovali potraviny, na ktoré sme geneticky naprogramovaní. Paleo výživa je
založená na konzumácii potravín, ktoré konzumovali naši predkovia počas
Paleotického obdobia, ktoré začalo pred približne 2.6 miliónmi rokov a skončilo
len pred asi 10 000 rokmi, kedy nastala tzv. poľnohospodárska revolúcia a
začala Neolitická doba.
Počas tohto obdobia sa vyvíjali naše gény
a adaptovali sa na určité potraviny ako mäso, vnútornosti, vajcia, ryby,
morské plody, ovocie, zelenina, orechy, semená, korienky, hľuzy, bylinky či
hmyz, ku ktorým mali vtedy naši predkovia prístup. Počas tohto obdobia sa
postupne vyvinul moderný človek a vedci preukázali, že naše gény sa veľmi
nezmenili za posledných 40- až 50 000 rokov, takže nie sme dostatočne
adaptovaní na konzumáciu „neolitických potravín“ ako sú obilniny, strukoviny či
mliečne výrobky (6).
Práve s príchodom poľnohospodárskej revolúcie
a postupným zavádzaním obilnín, strukovín a mliečnych výrobkov do
výživy človeka, začali vznikať nové civilizačné ochorenia, ktoré dovtedy naši
predkovia vôbec nepoznali. Srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka, rakovina či
autoimúnne ochorenia dovtedy v podstate vôbec neexistovali.
V priebehu posledných 10 000 rokov však
začali tieto ochorenia postupne narastať, a to najmä v posledných
približne 100 rokoch, kedy sa výrazne zmenil proces výroby mnohých potravín
a úplne nové potraviny, ktoré naši Paleo predkovia vôbec nepoznali, prišli
do výživy človeka.
Paleo výživa teda odporúča vrátiť sa ku strave našich predkov, lovcov-zberačov, ktorá mala 7 významných charakteristík oproti
súčasnej modernej strave (7):
1. Vyšší obsah bielkovín – 19-35 % oproti súčasným
asi 15% (mäso, morské plody, vnútornosti).
2. Nižší obsah sacharidov
a nižší glykemický index – neškrobovité čerstvé ovocie a zelenina predstavovali
hlavný zdroj sacharidov a predstavovali asi 35-45% kalórií, pričom tieto
potraviny neboli vtedy tak sladké (vyšľachtené) ako dnes a nezvyšovali
príliš hladinu cukru v krvi.
3. Vyšší obsah vlákniny – neškrobovitá zelenina
obsahuje 8-krát viac vlákniny než celé obilniny a 31-krát viac než rafinované
obilniny. Ovocie má 2-krát viac vlákniny než celé obilniny a 7-krát viac
než rafinované obilniny.
4. Vyšší obsah tukov, najmä
tých mononenasýtených – strava neobsahovala súčasné trans tuky a neobsahovala
také vysoké množstvo omega-6 tukov. Naopak, strava bola bohatá na omega-3 tuky
a mala správny pomer medzi omega-3 a omega-6. Tiež nasýtené tuky
predstavovali v niektorých oblastiach značnú časť stravy. Avšak aj keď nasýtené
tuky sami o sebe nie sú nebezpečné pre zdravie, tak naši predkovia
nekonzumovali mäso z obéznych zvierat, ktoré sa dnes nachádzajú vo
veľkochovoch a ktoré majú vyššie percento nasýteného tuku, nižší obsah
vitamínov a horší pomer omega-3 a omega-6 vo svojom mäse
a produktoch. Divoké zvieratá mali percento telesného tuku medzi 3.1 až
6.8%. Dobytok zo súčasných veľkochovov (kŕmený obilninami) je porážaný
s percentom tuku medzi 25 až 30%.
7. Vyšší príjem vitamínov, minerálov, antioxidantov a rastlinných fytochemikálií – strava našich predkov bola bohatšia na tieto živiny a látky.
Je Paleo
výživa výmysel?
Ako asi všetky výživové štýly, aj Paleo výživa má
svojich odporcov, a to najmä medzi vegánmi a vegetariánmi. Medzi
známe pokusy znehodnotiť Paleo výživu patria prednášky Dr. Christiny Warinner, či
kniha Paleofantasy od Marlene Zuk. Tie sa snažia poukázať
najmä na to, že naši predkovia nekonzumovali nadmerné množstvo mäsa, súčasné
potraviny už nie sú také, aké boli v časoch Paleo éry, neexistuje jedna
Paleo strava, pretože na rôznych územiach boli dostupné rôzne potraviny
v rôznom pomere, obilniny prišli do stravy človeka už skôr (asi pred
100 000 – 30 000 rokmi), alebo že človek sa už stihol adaptovať na
neolitické potraviny. Tieto ich argumenty podložili aj niekoľkými vedeckými
objavmi.
Avšak, je tu niekoľko bodov, ktoré je dôležité
poznamenať a ktoré vznikli na základe nesprávneho pochopenia Paleo výživy.
Žiadny jej propagovateľ totiž netvrdí, že Paleo strava je mäsitá strava. To je
veľký mýtus, ktorý koluje o Paleo výžive. Naši predkovia konzumovali najmä tučné orgánové mäsá,
pretože zistili, že z nadbytočného príjmu bielkovín im nebolo dobre. Tuk
ulovených zvierat bol vždy preferovaný, pretože je to najefektívnejšie palivo
pre ľudské telo. Navyše, Paleo výživa odporúča konzumovať výlučne mäso
z tradične chovaných alebo divoko žijúcich zvierat (pasených na tráve).
Za druhé, nikto z Paleo obhajcov tiež netvrdí, že
súčasné vyšľachtené verzie ovocia či zeleniny pochádzajú z Paleo éry. Avšak
keďže tie už nie sú dostupné, obhajcovia Paleo výživy sa snažia odporúčať ich
najbližšie druhy, ktorými sú súčasné ovocie a zelenina, najmä odporúčajú
druhy s nízkym glykemickým indexom a náložou. Rovnako je pravda, že
za studena lisované oleje neexistovali v Paleo ére, avšak sú vhodným
doplnkom výživy a pochádzajú z rastlín, ktoré vtedy existovali, takže
patria do odporúčaných potravín podľa Paleo výživy.
Propagovatelia Paleo výživy tiež netvrdia, že Paleo
výživa je jedna strava pre všetkých. Paleoantropologické nálezy odhalili, že na
rôznych územiach boli konzumované rôzne potraviny a v niektorých
oblastiach ľudia konzumovali skôr vegetariánsku stravu. Avšak väčšina našich
predkov sa spoliehala na živočíšnu stravu (8).
Tiež je pravda, že niektoré nálezy naznačujú, že už
Neandertálci konzumovali malé množstvá obilnín a strukovín (9, 10). Avšak tieto druhy boli
odlišné od tých súčasných a boli konzumované len na niektorých územiach
a len v malom množstve, pravdepodobne z dôvodu nedostatku
živočíšnych potravín. Navyše, v rámci obdobia 2.6 milióna rokov je 30-100 000
rokov len kvapka v mori.
Posledný argument v podobe adaptácie tiež nie je
úplne presný, pretože mnohí ľudia síce majú väčší počet génov pre slinnú
amylázu, čo je enzým tráviaci škroby, ale stále je to malá časť populácie
a ťažko určiť, kto do nej patrí. Tento jav je badateľný najmä u národov,
ktoré si v minulosti osvojili stravu bohatú na sacharidy (11).
Sme adaptovaní
na neolitické potraviny?
Na druhej strane dnes môžeme vo svete vidieť obrovský
výskyt zdravotných problémov súvisiacich s konzumáciou potravín
obsahujúcich lepok (najmä gliadín je problematický), čo je zmes bielkovín
v pšenici a iných obilninách. Takže adaptácia na tieto obilniny nie
je dostatočná u väčšiny ľudí (6). Podobné je to
v prípade mliečnych výrobkov, ktoré v dospelosti nedokáže tráviť až
2/3 obyvateľstva kvôli nedostatku enzýmu laktáza (12).
Práve Paleo výživa môže odstrániť tieto problémy,
pretože sa zameriava na potraviny, na ktoré je človek dostatočne geneticky
adaptovaný. Ja osobne nedodržujem výlučne Paleo výživu, aj keď moja strava sa
na ňu veľmi podobá, ale vrelo ju odporúčam, pretože je to evolúciou, vedou
a výsledkami podložený životný štýl.
Dodržiavanie Paleo výživy určite nikomu neublíži,
práve naopak, môže len pomôcť. Je však potrebné, aby si každý jedinec našiel
svoj pomer živín, ktorý bude konzumovať, pretože nikto nemôže presne vedieť, či
boli jeho predkovia typickí mäsožravci, alebo mali bližšie
k vegetariánskej strave s menším pomerom mäsa a živočíšnych
potravín. To si však vyžaduje roky pokusov a omylov, kým niekto nájde
správny pomer živín. Pomôcť môže Metabolická typológia (viac o nej už
čoskoro) (13).
Každopádne je s určitosťou isté, že nikoho
predkovia nekonzumovali modernú stravu plnú cukru, vysoko glykemických
obilnín, bielej múky, chémie či rastlinných olejov a margarínov
s vysokým obsahom omega-6 mastných kyselín. Dodržiavanie Paleo výživy teda
zaručuje konzumáciu skutočného jedla, na ktoré sme geneticky
naprogramovaní.
Na druhej strane je potrebné priznať, že Paleo výživa
nemusí byť nevyhnutná pre zachovanie trvalého zdravia, pretože niektorí ľudia
sa pravdepodobne stihli ako tak adaptovať na neolitické potraviny a mohli
by ich konzumovať v správnom množstve (Sacharidové metabolické typy).
Problém je, že nemusí byť ľahké odhaliť, kto patrí do tejto skupiny.
Ak sa pozrieme na záznamy a úžasné objavy
niektorých významných lekárov (Weston Price, 14) z minulosti, zistíme,
že mnohé tradičné národy (Kitava, Bantu, Kuna) konzumovali vysoké
množstvo obilnín, strukovín a iných sacharidov, alebo mlieka (Masajovia) vo svojej výžive
a napriek tomu netrpeli súčasnými chronickými ochoreniami. Tie začali
rapídne stúpať až začiatkom 20.storočia, takže neolitické potraviny nemôžu byť
sami o sebe obvinené za vysoký výskyt chronických ochorení.
Avšak tieto tradičné národy nekonzumovali moderné
vyšľachtené druhy pšenice (dwarf) a iných obilnín (15). Tieto národy konzumovali
tradičné druhy plodín ako sladké zemiaky (batáty, jamy), taro, maniok (yuca, cassava,
vyrába sa z neho aj tapioka),
pšeno, kukurica, ovos,
raž či tradičnéodrody pšenice (Emmer, Einkorn), pričom tieto plodiny boli pestované veľmi šetrnými spôsobmi
a nemali taký negatívny účinok na hladinu krvného cukru, aký majú dnešné vyšľachtené
obilniny. V prípade mlieka sa zasa jednalo o surové nepasterizované
mlieko z kráv, kôz, oviec, tiav či byvolov chovaných na vysoko výživnej
tráve.
Okrem toho, tieto národy vedeli šetrne spracovať
obilniny a strukoviny a zbaviť ich tak škodlivých antinutrientov, ktoré
sa v nich prirodzene nachádzajú a môžu poškodiť zdravie. Medzi takéto
postupy patrí namáčanie, klíčenie, mletie, varenie či fermentácia. Ražné chleby boli vyrobené
pomocou prirodzeného kvásku a obilniny sa spracovávali tak, že sa
zachovali celé s klíčkom, otrubami a endospermom.
Dnešné výrobky z celozrnných obilnín nespĺňajú
tieto požiadavky, takže osoba, ktorá ich konzumuje, je vystavená nebezpečným
antinutrientom (a pravdepodobne aj pesticídom pokiaľ sa nejedná o BIO
múku), neprijme z nich toľko živín (aj kvôli antinutrientom) a tieto
výrobky majú vyšší glykemický index než tradičné celozrnné výrobky našich
predkov.
V konečnom dôsledku aj niektorí propagovatelia
Paleo výživy priznávajú, že takéto tradičné spracovanie obilnín mohlo
produkovať zdravé a výživné potraviny. Tiež niektorí priznávajú, že mlieko
a mliečne výrobky zo surového mlieka a z tradične chovaných
zvierat môžu predstavovať zdravé potraviny pre určitú skupinu ľudí. Avšak
takéto potraviny prakticky nie sú dostupné v našich supermarketoch (sú aj výnimky) a celkovo sú stále menej dostupnejšie, aj keď sa
našťastie sa na Slovensku dajú stále nájsť.
Záver
o Paleo výžive
Takže ak to zhrniem, typická Paleo výživa doplnená
o surové mliečne výrobky z tradične chovaných zvierat a malé
množstvá šetrne vypestovaných a tradične spracovaných obilnín
a strukovín (oba doplnky len pre ľudí, ktorí ich dokážu bez problémov
tráviť a sú metabolicky zdraví), môže predstavovať univerzálny životný
štýl, ktorý je vhodný pre každého, kto si chce zachovať alebo obnoviť trvalé
zdravie. Posledný krok v tejto skladačke je už „len“ objaviť správny pomer
makroživín, ktorý naplní vaše individuálne potreby.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára