Prinášam Vám
6.pokračovanie série 11.krokov ku zdraviu, v ktorej
Vám priblížim veľmi dôležitý 6.krok ku zdraviu - Zahoďte stres, ktorý som
rozdelil do 3 článkov. Všetky moje články si môžete pozrieť tu.
Čo je to vlastne stres?
Každý človek na
tejto planéte je dennodenne vystavený obrovskému náporu stresu. Je prakticky
nemožné sa mu vyhnúť. Samotný stres však nemusí znamenať ihneď niečo zlé.
Napríklad stres, ktorému je organizmus vystavený počas pohybovej aktivity je v
konečnom dôsledku veľmi prospešný. Samozrejme to platí za predpokladu, že je
vykonávaný správny druh pohybovej aktivity a pohybová aktivita je vykonávaná v
správnej intenzite.
Pozitívny stres
je aj to, keď sa schuti smejete, alebo zažívate iné okamihy radosti. Taktiež niektorí
ľudia sú oveľa výkonnejší pod vplyvom určitej dávky stresu, dokonca pod vplyvom
toho negatívneho stresu. Všeobecne teda môžeme povedať, že stres je neoddeliteľnou
súčasťou našich životov a veľakrát zažívame pozitívny stres, ktorý nám
prospieva.
Definícia
stresu je veľmi jednoduchá – je to
odpoveď vášho tela k nejakej reálnej alebo vymyslenej hrozbe. Na stres
organizmus reaguje rôznymi spôsobmi, v zásade však existujú dva základné typy
reakcií na stresovú situáciu:
- Aktívny – niekedy až agresívny prístup, ktorý môže mať rôzne formy od odstránenia príčiny stresu až po vyhýbanie sa stresovým situáciám.
- Pasívny – akési vyjadrenie bezmocnosti, uzavretie do seba, apatia, pasivita, nečinnosť.
Či sa jedná o
oslavu nejakého vášho úspechu, alebo reakciu na nejakú tragédiu, obidve
situácie môžu spôsobiť pre telo rovnaký stres. Konkrétny „stresor“ sa však môže
stať problémom, pokiaľ:
- Vaša odpoveď k nemu je veľmi negatívna
- Vaše pocity a emócie sú nevhodné za daných okolností
- Vaša odpoveď trvá neprimerane dlho
- Cítite sa neustále preťažený a prepracovaný
Ako vlastne vzniká stres a akému
stresu ste vystavovaný?
Stresor pre
naše telo môže byť v podstate čokoľvek. Či je to práca, vzťahy, zdravie
alebo peniaze. Stresorom pre telo však je aj navonok pozitívna udalosť ako je
dovolenka, Vianoce, tehotenstvo, osobný úspech alebo svadba. Americkí lekári T.
Holmes a R. Rahe zostavili zoznam 43 pozitívnych a negatívnych životných udalostí. Každá udalosť
má vyčíslenú váhu, ktorú vyvoláva u bežnej osoby.
Podľa ich testu
môžete napríklad zistiť, v akom psychickom stave sa nachádzate alebo do
akej miery ste v riziku vzniku zdravotných problémov, ktoré sú zavinené
stresom. V ich zozname nechýba napríklad zmena školy, zmena bydliska,
zmena stravovacích návykov, zmena zamestnania, zmena životných podmienok alebo
spánkových návykov.
V tomto zozname
však chýba napríklad vyššie spomínaný stres počas pohybovej aktivity alebo
nedostatok potravy, čo pre telo v skutočnosti prináša obrovský stres.
Nedostatok potravy alebo boj o holý život bol skôr stresorom pre našich
dávnych predkov. Tento druh stresu im však pomohol prežiť a vytvoril
v ich tele určité mechanizmy, aj vďaka ktorým môžete teraz čítať tento
článok.
Stres je teda
úplne prirodzená súčasť života, ktorá však u našich dávnych predkov bola
len príležitostná. Frustrácia pri love, stretnutia s predátormi, boj
o územie a pod. V dnešnej rýchlo sa meniacej dobe je však stres
prakticky permanentný a pokiaľ odpoveď naň trvá príliš dlho, vzniká
psychická nerovnováha.
Ako vlastne
funguje mechanizmus stresu? Pri pôsobení fyziologického alebo emočného stresu
chráni organizmus sám seba tým, že vychýli relatívnu rovnováhu autonómneho
nervového systému, ktorý má svoje dva hlavné systémy.
Prvý je
sympatický nervový systém (SNS), ktorý riadi údernú reakciu, takzvanú „fight or
flight“ reakciu. To napríklad spôsobí, že vaše srdce bije rýchlejšie a
mohutnejšie. Parasympatický nervový systém (PNS) zasa naopak riadi relaxáciu
nervového systému potom, čo poplach indikujúci nebezpečenstvo pominul. Čiže
spomaľuje srdečnú frekvenciu a uvoľňuje svalovinu v stenách tepien, čím
uľahčuje prietok krvi tkanivami a okysličovanie srdcového svalu. Táto vetva autonómneho
nervového systému sa nazýva aj „rest and digest“.
Tieto dva
systémy sú k sebe antagonistické a spoločne spolupracujú s vašim endokrinným (hormonálnym)
systémom a vnútornými orgánmi. Kľúčom k správnemu fungovaniu oboch týchto
systémov je rovnováha.
Problém vzniká,
ak niektorý z týchto systémov prevezme na dlhší čas dominanciu. Chronický stres
pôsobí ako závažie na rovnoramenných váhach, ktorý vychyľuje váhy v prospech
sympatického nervstva na úkor parasympatického nervstva. Vzhľadom na to, že
mnohé telesné aktivity, ktoré majú vplyv na vaše zdravie a hojenie sú riadené
parasympatickým nervovým systémom, dlho trvajúca nerovnováha musí nevyhnutne
viesť k narušeniu systému. Mechanizmus normálnej reakcie na stres vyžaduje synchronizáciu
3 endokrinných žliaz: hypotalamu, hypofýzy a nadobličiek.
Okamih stresu:
- Určité oblasti v hypotalame (súčasť mozgu) nazývané tiež riadiace centrum vylučujú informačnú molekulu nazývanú faktor uvoľňujúci adrenokortikotropný hormón.
- Tento faktor stimuluje hypofýzu (mozgový podvesok) k výdaju adrenokortikotropného hormónu (ACTH).
- ACTH signalizuje nadobličkám, aby uvoľnili stresové hormóny zo zásob – adrenalín a kortizol.
Koniec stresu:
- Hypotalamus dostáva signál, aby prestal produkovať uvoľňujúci faktor.
- Obnovuje sa homeostáza – rovnováha.
Chronický stres
však nanešťastie narušuje fungovanie tejto osy a jej spätnej väzby.
Hypotalamus je zrazu menej citlivý k signálom, ktoré mu hovoria, aby prestal
produkovať sprievodný hormón.
Stresové hormóny v akcii
Existujú 2 typy
stresových hormónov: katecholamíny a kortizol. Keď nadobličky
reagujú a stres, vylučujú 2 katecholamíny: adrenalín (epinefrín) a noradrenalín
(norepinefrín). Akonáhle sa do vášho krvného obehu dostanú tieto dva mocné
hormóny, zvyšuje sa tepová frekvencia a krvný tlak, znižujú sa tráviace
schopnosti, alarmuje sa vaše vnímanie a presúvajú sa zdroje tak, aby boli k
dispozícií pre nejakú formu boja, cviku či fyzickej aktivity.
Na
katecholamíny sa môžeme pozerať ako na nejaké prepadové jednotky nervového
systému, ktoré pôsobia ako sprostredkovatelia bezprostrednej a krátkodobej
reakcie na stres. Tento hormón veľmi dobre poznajú napríklad športovci.
Naopak kortizol
je niečo ako okupačná armáda, ktorá pôsobí dlhodobo. Je to katabolicky
pôsobiaci hormón, ktorý rozkladá svalové tkanivá a premieňa proteíny z týchto
tkanív na energiu. V akejkoľvek traumatickej situácii zaplnia nadobličky celý
organizmus kortizolom. Vystavenie chladu, hladovanie, krvácanie, operácia,
infekcia, zranenie, bolesti a prehnaná fyzická aktivita, na to všetko reaguje
kortizol. Zvýšenie vylučovania kortizolu spôsobuje zároveň emotívny a duševný
stres. Kortizol stimuluje a riadi mohutné sily nášho organizmu, ktoré majú
zaistiť našu schopnosť prežiť.
Táto schopnosť
pomáhala našim dávnym predkom prežiť ťažké časy, keď nemali dostatok jedla.
Takisto vám by pomohla pokiaľ by ste boli napríklad dva týždne na opustenom
ostrove bez prístupu k jedlu. Vaše telo by postupne rozkladalo svalovú
hmotu a z nej by čiastočne čerpalo energiu.
Tento proces
môžete pomerne ľahko vidieť ešte aj v dnešnej dobe. Napríklad mnohé
modelky alebo ľudia, ktorí chcú veľmi schudnúť, robia zásadnú chybu, pretože
obmedzia prísun jedla a často hladujú príliš dlho. Avšak toto hladovanie po
nejakom čase spomalí metabolizmus a zároveň abnormálne zvýši hladinu
kortizolu. Telo teda prechádza na iný režim a myslí si, že nastali „ťažké časy“
a veľkú časť toho, čo potom skonzumujete, telo uskladní do tuku na horšie
časy.
Zároveň však
rozkladá svalovú hmotu. Preto ľudia, ktorí zo snahy schudnúť často hladujú,
síce schudnú, ale nie ani tak na percente tuku. To sa môže ešte dokonca zvýšiť.
Takíto ľudia schudli najmä na svalovej hmote, čo je v konečnom dôsledku
katastrofálny stav pre ich organizmus. Aj keď takíto ľudia sú štíhly, tak
vidieť, že to na nich „visí“. Určite si spomeniete na nejakého vášho známeho,
ktorí prekonal ťažkú traumu a za niekoľko dní neuveriteľne schudol
niekoľko kíl. Schudol však na svalovej hmote a nie na tuku a jeho
telo je neuveriteľne zničené.
Kortizol má
teda pre život zásadný význam. Keby nadobličky prestali vyrábať tento kľúčový
hormón, veľmi skoro by sme zomreli pri pôsobení akéhokoľvek stresu. Každá minca
má však dve strany. Nadmerné alebo predĺžené vylučovanie kortizolu narušuje
rovnováhu celej rady vnútorných systémov.
Na druhej
strane správne množstvo kortizolu dokáže zmierňovať zápaly, redukovať
náchylnosť k alergiám a hojiť rany a poranenia tkanív. Aj preto
sa používa pri liečbe určitých poranení, čo poznajú napríklad športovci. Jeho
nesprávne množstvo má však presne opačný účinok, Vredy, autizmus, vysoký krvný
tlak, srdcové problémy, úpadok svalovej hmoty, starnutie pokožky, zvýšené
riziko zlomenín a nespavosť, to všetko sú príznaky predávkovania
kortizolom.
Chronická
nadprodukcia tohto hormónu môže zároveň narušiť imunitný systém a zvýšiť
riziko infekčných ochorení. Z rovnakého dôvodu môže dôjsť aj
k dennému „zahmleniu mozgu“, čo je denná kognitívna dysfunkcia. Nie je
náhoda, že ľudia s Alzheimerovou chorobou a senilnou demenciou majú
chronicky vysokú hladinu kortizolu.
Aké ochorenia spôsobuje stres?
Stres hrá v mnohých
ochoreniach kľúčovú úlohu a môže byť až na 70% zodpovedný za vznik zdravotných
problémov. Pokiaľ budete vystavený častému stresu veľkej intenzity, tak vám
nepomôže ani tá najlepšia výživa na svete. Preto určite stojí za to eliminovať
stres ako sa len dá. Viaceré štúdie a výskumy ukázali jednoznačné prepojenie
stresu s mnohými, ak nie všetkými ochoreniami. Stres môže spôsobiť ochorenia
ako:
- Rakovina
- Kožné problémy
- Infekčné ochorenia
- Srdcovo-cievne ochorenia
- Chrípka
- Astma
- Autoimúnne ochorenia
- Tráviace problémy
Tento zoznam by
mal byť v skutočnosti oveľa dlhší a myslím si, že vás nemusím nijako
zvlášť presviedčať o tom, ako nebezpečný môže byť negatívny stres pre váš
organizmus. Určite však stojí zato naučiť sa regulovať stres alebo mu rovno
predchádzať. Stres by však nemal byť niečia výhovorka alebo ospravedlnenie
jeho zdravotných problémov.
Mnoho ľudí
svoje zdravotné problémy okamžite zvalí na stres, ale na svoju nadváhu
a stravovanie sa nepozrú. Pritom práve nadváha prináša chronicky vyššiu
produkciu kortizolu a jeho vysoká hladina sama o sebe prináša
zvýšenie telesnej hmotnosti. Je to taký začarovaný kruh.
Kortizol je tiež
výrazne prepojený s hormónmi inzulín a leptín. Obézni ľudia a osoby
trpiace chronickými ochoreniami sú väčšinou rezistentné na tieto dva hormóny.
Samotné dlhodobé vylučovanie nadmerného množstva kortizolu vedie k vzniku inzulínovej
rezistencie. Vysoká hladina kortizolu tiež môže mať v spojení s leptínom
tendenciu zvyšovať chuť k jedlu a samotný kortizol je jeden z hlavných
faktorov, ktoré bránia leptínu znížiť chuť do jedla.
Vzhľadom na
vyššie uvedené informácie by ste mali brať nebezpečenstvo stresu na vedomie.
Avšak zároveň by ste sa mali zamerať aj na svoju výživu, ktorá má úzke
prepojenie so stresovými hormónmi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára