Pokračovanie môjho 9.kroku ku zdraviu – Eliminujte toxíny.
Ste vystavený pesticídom?
Asi málokto z nás ešte nezažil
nepríjemný stret s hmyzom. Muchy, osy, mravce, šváby, komáre a iné
druhy hmyzu nám pravidelne „otravujú“ život. Milovníkov hmyzu asi nie je veľa,
preto sa asi nikto nenahnevá (okrem milovníkov hmyzu) ak poviem, že hmyz je
v mnohých ohľadoch odporný, aj keď na druhej strane, niektoré druhy
hmyzu (aj toho na prvý pohľad odporného) hrajú dôležitú úlohu v našom
ekosystéme. (napríklad včely).
Pokiaľ ste farmár alebo máte
vlastnú záhradku, hmyz pre vás asi nie je novinka. V takom prípade sa
stretávate s oveľa väčším množstvom škodcov ako bežná populácia. Či už sa
stretávate s hmyzom len doma alebo aj na svojej záhrade, pravdepodobne
proti týmto škodcom bojujete všetkými možnými zbraňami, medzi ktoré možno
patria aj pesticídy. Ak je to tak,
mali by ste si to ešte raz premyslieť, pretože z malého problému môžete
urobiť väčší problém.
Čo sú to pesticídy???
Podľa
Environmental Protection Agency (EPA), pesticíd je akákoľvek látka alebo
zmes látok, ktoré sú určené na prevenciu, ničenie, odpudzovanie alebo
zmiernenie akýchkoľvek škodcov (1). Do tejto kategórie patria herbicídy, fungicídy,
insekticídy a iné látky proti škodcom.
Približne 92 percent
z celkového množstva používaných pesticídov tvoria prípravky na ochranu
rastlín (POR). Tieto POR slúžia na ochranu rastlín a rastlinných produktov pred
škodlivými organizmami vrátane burín. POR sú určené na ničenie alebo potlačenie
nežiaducich mikroorganizmov, rastlín a živočíchov počas produkcie, skladovania,
distribúcie a spracovania poľnohospodárskych plodín. V prípade väčšiny
chemických POR ide o toxické chemické látky pôsobiace na živé bunky organických
štruktúr.
V rámci EÚ je v súčasnosti
evidovaných 1 266 účinných látok POR.
Z tohto celkového počtu je povolených na používanie v POR v rámci EÚ 412 (32,5 %) účinných látok.
Pre 74 (5,8 %) účinných
látok prebieha v súčasnosti hodnotenie a 780 (61,6 %) účinných látok je neschválených a ich používanie v
rámci EÚ nie je povolené.
Podľa Správy o kontrole rezíduí
pesticídov v potravinách za rok 2011, sa v danom roku v SR
spotrebovalo až 3 553 ton POR, pričom až 58,89 % z celkového množstva
spotrebovaných POR tvorili herbicídy. Za nimi nasledujú fungicídy a baktericídy
s podielom 20,54 %, iné prípravky 11,23 %, ďalej insekticídy 5,52 %, moridlá
3,77 % a najmenší podiel vykazujú rodenticídy 0,07 %. Približne rovnaký alebo
skôr vyšší podiel POR bol zaznamenávaný aj v predošlých rokoch
(2).
Tieto pesticídy si pravdepodobne
mnohí poľnohospodári nevedia vynachváliť, najmä tí z veľkofariem, pretože
im umožňujú rýchlejšie a ľahšie vypestovať plodiny. Nenechajte sa však
oklamať! Tento postup si vyberá svoju daň, a to veľkú. Vďaka neustálemu
používaniu pesticídov pri pestovaní rastlín teraz čelíme oveľa vážnejším
environmentálnym problémom.
Zázračná zelená revolúcia
Tieto problémy začali vznikať
približne v 60-tych rokoch 20.storočia, kedy nastala takzvaná „zelená revolúcia“,
ktorá priniesla do poľnohospodárstva nové odrody rastlín a s nimi
spojené pesticídy (3). Zelená revolúcia mala vtedy ukončiť celosvetový hlad, ako
propagoval jej „otec“
Norman Borlaug, ktorý bol v roku 1970 ocenený Nobelovou cenou (4).
Borlaug vytvoril nové odrody
pšenice, ktoré boli výrazne odolnejšie a pomohli zvýšiť úrodu a zisky
poľnohospodárov v Mexiku, Pakistane či Indii. Ako sa však neskôr ukázalo,
tento začiatok monokultúry
bol v konečnom dôsledku výhodný len pre jeho investora v podobe Rockefeller Foundation, ktorému sa vďaka zelenej revolúcii extrémne zvýšili zisky.
Farmári totiž nielenže začali
používať viac umelých hnojív, herbicídov a iných pesticídov, ale výrazne
sa zvýšili náklady na produkciu plodín, keďže sa viac začali používať
poľnohospodárske stroje. Toto všetko prinieslo Rockefellerovej rodine, ropným,
chemickým a olejárskym magnátom, obrovské zisky. Navyše, chudobné
rozvojové krajiny si museli požičať financie na kúpu týchto strojov a
pesticídov, v čom im samozrejme ochotne pomohli americké banky.
Zvýšenie používania pesticídov v
poľnohospodárstve a následné zvyšovanie cien potravín však neboli jediné
zmeny, ktoré sa udiali niekoľko rokov od začiatku zelenej revolúcie. Časom sa
začali dostávať na svetlo aj ďalšie vedľajšie účinky tohto typu
poľnohospodárstva. V prvom rade sa vôbec nevyriešil problém celosvetového
hladu, pretože potraviny boli aj naďalej rozdeľované podľa toho, kto za ne
dokáže zaplatiť a väčšina z nich sa aj tak používala na výrobu
nekvalitných spracovaných potravín. Tam, kde aj nastal mierny úbytok hladomoru,
zasa vznikli nové ochorenia z nedostatku živín.
Čo bola však jedna
z najtvrdších rán pre ani tak nie poľnohospodárov, ale skôr nás
konzumentov, bol rapídny pokles živín v pôde. Tento úpadok pôd spôsobil,
že dnešné plodiny sú oveľa menej výživnejšie, ako ich predchodcovia (5). Okrem
toho, mnohí škodcovia sa stali odolnými voči pesticídom a tak sa museli
vyvinúť silnejšie pesticídy alebo používať väčšie množstvá pesticídov. Preto sa
mnohí farmári, napríklad v Indii, začali už dávnejšie vracať
k tradičnému poľnohospodárstvu, pri ktorom používali menej chémie
a viac prírodných látok, ako napríklad hnojivo z vlastného
dobytka.
Po desaťročiach od začiatku
zelenej revolúcie nielenže svet ďalej trpí hladom, ale ľudstvo začali sužovať
nové choroby, ceny potravín prudko stúpajú a kvalita potravín ide smerom nadol.
Spokojní môžu byť len niektorí veľkofarmári a osivárske spoločnosti,
ktorých zisky sa napriek tomu zväčšujú. To sú holé fakty, ktoré stoja za prvou
zelenou revolúciou. Tá druhá k nám ešte naplno neprišla, ale už nastala
v niektorých častiach zeme v podobe zavedenia
geneticky modifikovaných potravín.
Aký dopad majú pesticídy na prírodu?
Jedovaté pesticídy nezabíjajú len
škodcov, ale aj ich prirodzených nepriateľov. Preto teraz čelíme masívnemu
vymieraniu včiel (6), vtákov a iných divoko žijúcich zvierat (7). Okrem toho, pesticídy sa neustále vo
vyššom množstve nachádzajú v pôde, ovzduší a vode, odkiaľ sa
následne dostávajú do potravín, ktoré konzumujeme (8). Taktiež farmári prichádzajú
o svoje zisky, pretože pôdy sú zamorené chemikáliami, čo nie je dlhodobo
udržateľné.
Používanie pesticídov má
v konečnom dôsledku viac nevýhod ako osohu. Podľa jednej americkej štúdie,
len v USA prídu farmári o 1,4 miliardy dolárov ročne kvôli používaniu
pesticídov (9). Strata vtáctva sa počíta na 2,2 miliardy a kontaminácia
podzemných vôd na 2 miliardy dolárov ročne. Avšak, nepriame náklady na životné
prostredie a verejné zdravie stoja ďalších 9 miliárd dolárov ročne.
Paradoxne, štúdie
ukazujú, že veľakrát menej než 0,1 percenta aplikovaných pesticídov
zasiahne svoj cieľ a zvyšných 99,9 percenta zostane v prostredí ako
znečisťujúca látka (10).
Vďaka
používaniu pesticídov sú pôdy čoraz viac znečistené a rastliny v nich
vypestované majú menej živín (11). Mnohé pesticídy sa rozkladajú pomaly
a zostávajú dlhý čas v pôde. Čím pomalšie sa pesticíd rozkladá, tým
väčšie škody môže napáchať. Tabuľka
nižšie ukazuje niektoré hlavné pesticídy a ich dobu zotrvania v pôde (12).
Nízke zotrvanie
(polčas rozkladu 30 dní)
|
Stredné zotrvanie
(polčas rozkladu 30 až 100 dní)
|
Vysoké zotrvanie
(polčas rozkladu >100 dní)
|
Aldicarb
Captan
Dalapon
Dicamba
Malathion
Methyl Parathion
Oxamyl
2,4-D
2,4,5-T
|
Aldrin
Atrazine
Carbaryl
Carbofuran
Diazinon
Endrin
Fonofos
Glyphosate
Heptachlor
Linuron
Parathion
Phorate
Simazine
Terbacil
|
TCA
Picloram
Bromacil
Trifluralin
Chlordane
Paraquat
Lindane
|
Ďalší problém nadmerného
používania pesticídov je, že ak sa používajú opakovane, škodcovia sa stanú
k nim odolný. V súčasnosti existujú stovky kmeňov hmyzu
a roztočov, ktoré sú rezistentné k pesticídom. Prvé generácie škodcov
väčšinou neprežijú vystavenie pesticídom, ale každá ďalšia generácia, ktorá
vznikne z prežitých jedincov, sa stáva odolnejšia a prežije vo vyššom
množstve. Preto výrobcovia pesticídov vyrábajú neustále silnejšie pesticídy, čo
predstavuje neustále
väčšie nebezpečenstvo pre prírodu a človeka (13).
Rezistencia škodcov
k pesticídom stojí len amerických farmárov 1,5 miliardy dolárov ročne.
Okrem toho, zatiaľ čo škodcovia žijú krátko a môžu sa stať odolnými voči
týmto chemikáliám, ľudia žijú oveľa dlhšie a nie sú schopní rozvinúť
rezistenciu voči nim. Takže chemikálie v pesticídoch, ktoré sa častokrát
hromadia v podkožnom tuku, sa môžu stať karcinogénne alebo spôsobiť iné
zdravotné problémy.
Vážny problém je taktiež
bioakumulácia. Ryby, ktoré žijú v kontaminovaných vodách či zvieratá,
ktoré pijú pesticídmi znečistenú vodu a konzumujú vegetáciu, sa môžu stať
„prenášačmi“ pesticídov. Inak povedané, uskladňujú a hromadia pesticídy
v ich telách.
Napríklad ryby môžu akumulovať 10
až 1 000 krát väčšie množstvo pesticídov než sa nachádza vo vode, v ktorej
žijú. Ak človek, ktorý tiež dokáže akumulovať pesticídy, skonzumuje takú rybu,
hladina pesticídov v jeho tele môže dosiahnuť vyššie množstvo než je
prítomné v danej rybe, alebo vo vode, v ktorej ryba žila.
Vzhľadom na to, že sa človek
dostal až na vrchol potravinového reťazca, je vystavený všetkým týmto toxínom
zakaždým, keď konzumuje rybu alebo zviera, ktoré bioakumulovalo pesticídy alebo
iné organické chemikálie počas svojho života.
Aké nebezpečenstvo predstavujú pesticídy?
Podľa Environmental Protection
Agency (EPA), 90 percent fungicídov, 60 percent herbicídov a 30 percent
insekticídov sú známe karcinogény. Ich používanie pri pestovaní rastlín je
preto obmedzené viacerými zákonmi, ktoré majú zabrániť preniknutiu nadmerného
množstva pesticídov do potravín. Nie vždy sa tieto zákony dodržiavajú, preto
vyhnúť sa úplne pesticídom nemusí byť také ľahké. Napriek tomu, príjem
pesticídov z potravín nemusí byť najväčší problém. Mnohí ľudia sa totiž
vystavujú pesticídom sami!
Pravdepodobne ich máte aj vy vo
svojej domácnosti v podobe nejakého repelentu, dezinfekčného prostriedku
alebo ho používate na svojej záhradke. Používanie pesticídov v domácnosti
však môže byť veľmi nebezpečné, pretože ako ukazujú
štúdie, rezíduá pesticídov sa nenachádzajú len vo vonkajšom prostredí, ale
aj na takých predmetoch ako koberce, hračky, vankúše, posteľné prádlo alebo nábytok (14).
Len pred niekoľkými rokmi musela
Environmental Protection Agency zabrániť staviteľom používať pesticíd „dursban“
v nových domoch, pretože štúdie ukázali, že má vplyv na nervový systém
detí.
Preto by ste mali odstrániť
všetky insekticídy, herbicídy a fungicídy zo svojej domácnosti.
V skutočnosti existujú
účinnejšie a bezpečnejšie metódy, ako sa zbaviť nežiaducich škodcov (15).
Skúsení záhradkári určite vedia o čom hovorím.
Pesticídom by ste sa mali snažiť
vyhýbať čo najviac, pretože prakticky všetky komerčné pesticídy sú neurotoxíny,
čo znamená, že môžu poškodiť nervový systém. Zvýšené používanie pesticídov
v poľnohospodárstve a v domácnosti je spájané s nárastom
mnohých ochorení. Väčšina negatívnych reakcií sa však prejaví až neskôr, takže
pokiaľ nezažívate akútne problémy po vystavení sa pesticídom, neznamená to, že
vám nijako neubližujú.
Medzi najčastejšie
zdravotné problémy spájané s pesticídmi patria (16):
- Astma
- Alzheimerova choroba
- Parkinsonova choroba
- Rakovina
- Vrodené poruchy
- Reprodukčné problémy
- Cukrovka
- Obezita (17)
- Autizmus
- Poruchy učenia
Tieto ochorenia často postihujú
farmárov, ktorí sú počas svojho života v blízkom kontakte
s pesticídmi. Vo veľkom riziku sú najmä tehotné ženy a deti. Podľa jednej štúdie (18),
ženy, ktoré žili v blízkosti polí, ktoré boli postrekované
organochlorovými pesticídmi, mali oveľa vyššiu pravdepodobnosť, že ich deti
budú trpieť autizmom. Ďalšie
štúdie zasa preukázali, že vystavenie sa pesticídom v tehotenstve
zvyšuje riziko potratu a tiež riziko, že sa dieťa narodí mŕtve (19).
Iná štúdia zasa objavila
prepojenie medzi pesticídmi a ADHD (porucha pozornosti sprevádzaná
hyperaktivitou) u detí. V tejto
štúdii bolo zistených 6 pesticídových metabolitov v moči 1 139 detí vo
veku 8 až 15 rokov. Z toho 119 detí trpelo ADHD. Deti, ktoré mali
desaťnásobné vyššie hladiny metabolitov pesticídu malathion (objavený v
prípravkoch proti všiam), mali o 55 % vyššiu pravdepodobnosť ADHD,
a tie deti, ktorí mali vyššie než priemerné hladiny metabolitov dimethyl
thiophosphat, mali o 93 % vyššiu pravdepodobnosť ADHD v porovnaní
s tými, ktorí mali nezistené hladiny tohto ukazovateľa (20).
Skrytá hrozba v pesticídových produktoch
Ak nakupujete nejaký pesticíd,
ako insekticíd alebo fungicíd, samotný pesticíd nemusí byť najväčšie
nebezpečenstvo. Pesticídové produkty sú v skutočnosti zmesou
viacerých látok, ktoré môžu ohroziť vaše zdravie (21).
Aktívna prísada, ktorá má za
úlohu zabiť žijúce organizmy, môže predstavovať len 5% z celého produktu a
veľakrát sa len táto prísada uvádza na obale výrobku. Okrem nej sa v ňom
však nachádzajú kontaminanty a nečistoty, napríklad dioxíny a DDT,
ktoré neboli zámerne pridané do výrobku, ale vznikajú pri výrobnom procese.
Ďalší problém sú metabolity,
produkty rozkladu, ktoré vznikajú pri používaní pesticídu, keď sa dostane do
styku so vzduchom, vodou, pôdou alebo žijúcim organizmom. Tieto metabolity sú
často oveľa nebezpečnejšie ako samotný pesticíd.
Poslednou a možno
najnebezpečnejšou látkou sú tzv. inertné prísady. Tie môžu predstavovať až 95 %
z celého výrobku. Lenže čo sú to tie inertné prísady sa nikdy nedozviete.
Sú to „tajné“ prísady výrobcov, ktoré robia ich výrobok účinnejším. Inertné
prísady sú všeobecne minimálne testované, ale o viacerých sa vie, že sú
veľmi nebezpečné.
Chráňte sa pred pesticídmi
Najväčšie množstvo pesticídov sa
používa v poľnohospodárstve. Stovky nebezpečných
pesticídov sú v ňom používané pri pestovaní alebo skladovaní rastlín (22).
Napriek prísnym zákonom a pravidelným kontrolám sa nebezpečné pesticídy
a ich metabolity dostávajú v nadmernom množstve do potravín, ktoré
konzumujeme. Znepokojivou správou je, že sa to deje stále vo vyššom množstve.
V roku 2011 bolo na
Slovensku analyzovaných 612 vzoriek potravín, v ktorých sa nachádzalo 920
pesticídov alebo ich metabolitov. Až v 329 vzorkách (53,8 %) potravín sa
nachádzali jeden alebo viac druhov rezíduí pesticídov. V 19-tich prípadoch (3,1
%) obsah pesticídov dokonca prekročil maximálny
reziduálny limit – MRL.
Najčastejšie zistené rezíduá
pesticídov vo vzorkách potravín v roku 2011:
Pesticíd
|
Početnosť
nálezu
|
Pesticíd
|
Početnosť
nálezu
|
Chlorpyrifos
|
74
|
Cyprodinil
|
31
|
Thiabendazol
|
64
|
Fludioxonil
|
29
|
Imazalil
|
52
|
Tebuconazole
|
29
|
Boscalid
|
40
|
Pyrimethanil
|
27
|
Najproblematickejšie potraviny sú
ovocie a zelenina. Celkovo je však ovocie oveľa problematickejšie ako
zelenina. Až v 71,9 % prípadoch obsahovalo analyzované ovocie nejaký pesticíd
alebo jeho metabolit. Z celkového počtu 920 objavených pesticídov
a ich metabolitov, sa 673 nachádzalo v ovocí.
Z ovocia a zeleniny
najhoršie obstáli:
- Citrusové ovocie (citróny, mandarinky, pomaranče, grapefruit, limety)
- Jahody
- Hrozno
- Hrušky
- Banány
- Broskyne
- Jablká
- Mrkva
- Paradajky
- Uhorky
- Špenát
Dobrá správa však je, že potraviny
slovenského pôvodu dopadli najlepšie. Len v 25,7 % prípadov bola zistená
prítomnosť rezíduí pesticídov. Na porovnanie, v potravinách z krajín EÚ bola zistená prítomnosť
rezíduí pesticídov až v 55,1 % prípadov. Najhoršie sú na tom potraviny
z tretieho sveta, v ktorých bola zistená prítomnosť týchto chemikálií
až v 64,9 % prípadov.
Či budete žiť na Slovensku, alebo v zahraničí, výskyt
pesticídov v potravinách je všade podobný. Výskumy po celom svete ukazujú
na nebezpečné hladiny pesticídov v potravinách, dokonca aj v detskej
výžive. Medzi najčastejšie vyskytujúce sa pesticídy patria organofosfáty, čo sú
známe neurotoxíny.
Podľa
správy EU o nebezpečenstve pesticídov, každý rok sa vyše 200 000
ton pesticídov uvoľňuje do životného prostredia
(23). V priebehu posledných 10
rokov sa konzumácia insekticídov viac než zdvojnásobila. Pritom všetkých 10
najpoužívanejších insekticídov sa považuje za zdraviu nebezpečné.
Celkovo 324 rozdielnych
pesticídov sa nachádza v „európskych“ potravinách. Zo 60 450 vzoriek
potravín, až 40 % obsahuje nejaký pesticíd. Mnohé dokonca niekoľko druhov.
Napríklad v jahodách bolo objavených až 14 rozličných pesticídov,
z ktorých päť sú známe karcinogény a endokrinné disruptory.
V USA je situácia ešte
o niečo horšia. Až 68 %
vzoriek potravín obsahuje rezíduá pesticídov, a to po umytí alebo
olúpaní (24). Medzi rokmi 2000 a 2010 bolo odobratých viac než 60 700
vzoriek konvenčne pestovaného ovocia a zeleniny. Na základe týchto údajov
vytvorila The Environmental Working
Group nákupného sprievodcu, ktorý zahŕňa tzv. „Dirty 10“ a „Clean 15“ (25). „The
Shopper's Guide to Pesticides in Produce“ zoraďuje celkovo 45 rozličných druhov ovocia a zeleniny (26, 27).
Vzhľadom na to, že používanie pesticídov pri pestovaní konkrétnych
rastlín je skoro všade rovnaké, čo dokazujú aj štúdie, tento sprievodca je
veľmi dôveryhodný aj pre slovenský trh.
Nasledujúcich 12 druhov ovocia a zeleniny má najvyšší obsah
pesticídov, ak sú vypestované konvenčne. Preto by ste ich mali kupovať
v bio kvalite.
1. Jablká
|
2. Zeler
|
3. Paprika
|
4. Broskyne
|
5. Jahody
|
6. Nektarinky
|
7. Hrozno
|
8. Špenát
|
9. Hlávkový šalát
|
10. Uhorka
|
11. Čučoriedky
|
12. Zemiaky
|
Týchto 15 druhov ovocia
a zeleniny patrí do „Clean 15“ a má najmenší obsah pesticídov, takže sú to
najbezpečnejšie konvenčne vypestované plodiny.
1. Cibuľa
|
2. Kukurica
|
3. Ananás
|
4. Avokádo
|
5. Kapusta
|
6. Hrášok
|
7. Špargľa
|
8. Mango
|
9. Baklažán
|
10. Kiwi
|
11. Melón cantaloupe
|
12. Batáty (sladké zemiaky)
|
13. Grapefruit*
|
14. Dyňa
|
15. Hríby
|
*Podľa Slovenských testov je grapefruit často kontaminovaný pesticídmi. V USA pravdepodobne menej.
Toto je však zoznam len ovocia
a zeleniny. Viaceré druhy obilnín, vína alebo neorganických živočíšnych
výrobkov môžu obsahovať vysoké množstvo pesticídov. Napríklad v mäse,
masle alebo mlieku z konvenčných chovov sa nachádza niekedy vyššie
množstvo pesticídov ako v ovocí alebo zelenine.
V roku 2010 bolo 100 %
analyzovaných vzoriek mlieka (15) pozitívnych na DDT. V roku 2009 zasa
z 15 vzoriek masla, bolo DDT objavené v 13-tich vzorkách. Preto je
dôležité, aby ste nakupovali živočíšne produkty v bio kvalite, alebo ešte
lepšie, od miestnych farmárov.
Všeobecne by ste mali nakupovať
potraviny v bio kvalite, pretože to je najlepšia ochrana pred nebezpečnými
pesticídmi. V bio potravinách sa nemôžu nachádzať nebezpečné
chemikálie a minimálne 95 % všetkých zložiek musí pochádzať
z ekologického poľnohospodárstva (28). Aj keď nie vždy sa tieto zákony
dodržia, kontroly bio
potravín jednoznačne dokazujú (29), že v drvivej väčšine prípadov
neobsahujú bio potraviny žiadne zvyšky pesticídov.
Prospešnosť bio potravín
preukázala aj doteraz najväčšia štúdia o bio potravinách, ktorá trvala 4
roky a bola sponzorovaná Európskou úniou. Projekt nazvaný Quality Low Input Food (QLIF) napríklad objavil, že (29):
- Bio ovocie a zelenina obsahuje až o 40 % viac antioxidantov
- Bio potraviny majú vyššiu hladinu minerálov ako železo a zinok
- Bio mlieko obsahuje až o 90 % viac antioxidantov
Napriek tomu, že bio potraviny
vás výrazne ochránia pred pesticídmi, neznamená to, že sú všetky aj zdravé.
Napríklad jediné skutočné a prospešné mlieko je surové mlieko. Žiadne iné
mlieko nie je vhodné, aj keby je v bio kvalite. Podobne to platí pre
ovocné a zeleninové šťavy, ktoré pokiaľ nie sú čerstvé, nemajú žiaden osoh
a zároveň obsahujú nadmerné množstvo nebezpečnej fruktózy.
Nehovoriac už o rôznych
chipsov, krekroch, sušienkach a iných vysoko sacharidových potravinách,
tie môžu byť BIO koľko chcú a aj tak nikdy nebudú prospešné pre ľudské
telo. Taktiež mnohé bio potraviny pochádzajú z ďalekých krajín, a preto
strácajú svoju výživovú hodnotu. Vidieť to môžete na zosušenom bio ovocí
a zelenine v hypermarketoch. Bio potraviny z krajín tretieho
sveta zasa často obsahujú zakázané pesticídy (ryža z Pakistanu).
Preto nie je ani tak dôležitý
nápis BIO na obale výrobku, dôležitejší je jeho pôvod a druh konkrétnej
potraviny. Najlepšie urobíte, ak budete nakupovať potraviny od overených
miestnych farmárov, ktorí taktiež nepoužívajú pesticídy a ich potraviny sú
čerstvé a plné živín.
4 spôsoby ako limitovať
vystavenie sa pesticídom:
- Nakupujte bio potraviny a potraviny od miestnych farmárov – snažte sa nakupovať nespracované potraviny, ktoré pochádzajú z okolitých zdrojov. Ak nemáte prístup k bio ovociu a zelenine, z konvenčného pestovania si vyberajte druhy z „Clean 15“.
- Používajte vodnú filtráciu – bohatý zdroj pesticídov je pitná voda. Otestujte si svoj zdroj vody, a pokiaľ je nevyhovujúci, používajte reverznú osmózu alebo iný druh vodnej filtrácie.
- Odstráňte všetky pesticídy zo svojej domácnosti – pokiaľ máte problém s mravcami alebo švábmi, existujú účinnejšie a bezpečnejšie alternatívy ako nebezpečné insekticídy. Veľmi užitočná vám bude kyselina boritá, ktorú nasypte na problematické miesta. Tiež hľadajte prírodné čistiace prostriedky.
- Vyhnite sa repelentom s obsahom DEET – na boj proti komárom sa používajú repelenty, ktoré obsahujú nebezpečnú látku DEET. Táto americkou armádou patentovaná látka dokáže roztaviť rybárske vlasce alebo plastové vrecká, takže predstavte si, čo to urobí s vami. Proti komárov existujú oveľa lepšie a hlavne bezpečnejšie prostriedky ako napríklad škoricový olej, ktorý sa ukázal ako veľmi účinný proti komárom (30). Ďalej je veľmi vhodný olej z citronelly, olej z citrónovej trávy, mätový olej alebo vanilín. Zo všetkých týchto ingrediencií si môžete vytvoriť sprej (31). V ideálnom prípade namiesto destilovanej vody použite 1 šálku hamamelu.
Pokiaľ nemáte v blízkom
okolí tržnicu alebo nejakého overeného pestovateľa, môžete využiť zázračné
vlastnosti vínneho octu. Okrem
množstva zdraviu prospešných vlastností, ktoré má nefiltrovaný
a nespracovaný jablčný ocot, vám môže ocot poslúžiť ako účinný „čistič“
pesticídov (32). V tom prípade vám stačí aj obyčajný biely vínny ocot, ktorý
dokáže odstrániť určité typy pesticídov a baktérií z čerstvého ovocia
a zeleniny.
Vytvorte roztok v pomere 10
percent vínneho octu a 90 percent vody, a potom do neho namočte
ovocie alebo zeleninu, ktoré následne opláchnite vodou. Tento postup
nepoužívajte pri krehkom ovocí (bobulovité ovocie), ktoré by sa mohlo
znehodnotiť, vzhľadom na jeho jemnú šupku.
S pesticídmi sa ešte môžete
stretnúť pri problémoch so všami. V prípravkoch proti všiam sa nachádza
nebezpečný neurotoxín malathion, ktorý je, okrem iného, spájaný s rozvojom
ADHD u detí. Preto by ste sa mali vyhnúť bežným prípravkom proti všiam
a použiť bezpečnejšie metódy, ktorých je hneď niekoľko.
Na odstránenie vší sa dlhé roky účinne používa hnidový hrebeň,
ktorým treba každých niekoľko dní prečesať vlasy (33). Ak máte dlhé a zamotané
vlasy, po našampónovaní si opláchnite hlavu roztokom vody so sódou bikarbónou
v pomere 2 ČL na 1 liter vody.
Okrem tejto metódy si môžete
pomôcť prírodným sprejom, ktorý vytvoríte z anízového oleja
a oleja ylang ylang (34). Tento sprej bude ešte účinnejší, ak ho skombinujte
s kokosovým olejom. Takto vytvorený prírodný sprej odstraňuje až 92 % vší. Jedna
štúdia zase zistila, že esenciálny olej z africkej rastliny Lippia
multiflora Moldenke, bol oveľa účinnejší v odstraňovaní šatníkových a
vlasových vší ako konvenčná liečba (35).
Veľký pozor si tiež dávajte na
výrobky pre vašich domácich miláčikov. Rôzne obojky a spreje proti kliešťom nie
sú nič iné ako toxická záťaž pre vášho domáceho miláčika a tiež pre vás.
Ďalšie užitočné informácie ako sa
vyhnúť pesticídom môžete nájsť na stránke beyongpeticides.org.
Sú pesticídy potrebné?
Mnohí farmári
a veľkovýrobcovia by určite odpovedali áno, ale tento spôsob produkovania
potravín je dlhodobo neúnosný a už teraz spôsobuje vážne ekologické
a zdravotné problémy. Spolu s GMO potravinami sú to tvrdé rany pre
prírodu a zdravie človeka. Neobstoja ani názory, že ľudská populácia sa
tak ohromne rozrástla, že iná cesta nie je.
V skutočnosti je dostatok
pôdy pre nakŕmenie všetkých, ale táto pôda sa nevyužíva efektívne. Namiesto efektívnejšej
a ziskovejšej polykultúry (36), ktorú dobre poznajú miestni farmári, sa
využíva monokultúra (na danom území sa pestuje len jedna plodina stále dokola),
ktorá produkuje viac škôd ako osohu.
A opäť jediný, kto z toho
profituje, sú veľké potravinárske a agrochemické spoločnosti spolu
s farmaceutickým priemyslom a zdravotníctvom, ktoré "liečia" jeho
následky. A opäť jediný, kto si to odnáša, sú ľudia a príroda. Tento
systém je postavený na hlavu a je absolútne neudržateľný.
Vzorovým príkladom môžu byť Dáni,
ktorí v roku 1985, po rastúcej prítomnosti pesticídov v potravinách a
vode, zaviedli nové pravidlá pre ich používanie. Výsledkom je, že dánski
farmári používajú o polovicu menej pesticídov než pred 20-timi rokmi. Dánska
zelenina obsahuje 6-krát menej kontaminantov než jej dovezená konkurencia
a kvalita vody sa zdvojnásobila. Čo je však najlepšie, farmári
nezaznamenali žiadny ekonomický dopad.
Výborným príkladom sú tiež Rakúšania, ktorí majú evidovaných viac než
19 000 ekofariem a bio potraviny sú veľakrát lacnejšie ako konvenčné
potraviny. Okrem toho, ich poľnohospodárstvo funguje na vysokej úrovni. Podobne
Švajčiari majú viac než 6 000 ekofariem. Slovensko malo v roku 2008
evidovaných 349 ekofariem, pričom väčšina ich produktov sa vyváža do
zahraničia, čo je veľká škoda.
Viaceré príklady teda dokazujú, že polykultúra a tradičné spôsoby
pestovania a chovu sú nielen oveľa šetrnejšie pre prírodu a zdravie
ľudí, ale sú tiež finančne výnosnejšie. Avšak najväčšou prekážkou ich
opätovného zavedenia sú veľké agrochemické a biotechnologické spoločnosti
(37), ktoré majú pod palcom politikov
a riadiace orgány, ako FDA a EFSA (38), preto od nich pomoc nečakajte.
Prvý krok, ktorý musíte urobiť, je prevziať kontrolu nad svojim zdravím a začať konzumovať skutočné jedlo, ktoré produkujú poctiví farmári. Pretože v rukách to máme stále my, obyčajní ľudia, ktorí sa každý
deň rozhodujú, komu budú dávať svoje peniaze. Či tomu aktuálne nastavenému
systému za podradné potraviny, alebo novému systému, v ktorom by sme mali na
každom rohu malé farmy, z ktorých by sme mali čerstvé a zdraviu prospešné
potraviny. Požadujte teda kvalitu, kupujte kvalitu a vaše zdravie vám to vráti
stonásobne.
Príloha k článku:
Teraz sa na chvíľu zamyslite. Čo
sa stane ak prestanete nakupovať podradné spracované potraviny, ktoré
mimochodom tvoria minimálne 90% všetkých produktov v bežnom supermarkete? Ako
zareagujú výrobcovia? Budú ich aj naďalej predávať?
No pokiaľ nie sú hlúpi
a chcú „prežiť“, budú musieť začať vyrábať kvalitu a podradné spracované
potraviny plné pesticídov a cukru proste zaniknú. Toto je však veľká idylka, pretože propaganda nielenže drží
ľudí v klame o kvalite a účinkoch ich potravín, ale ich tiež
presvedčuje o prospešnosti svojich produktov.
Táto desaťročia trvajúca
a stále prevládajúca „kampaň“ proti cholesterolu,
nasýteným tukom či živočíšnym potravinám, je stále veľmi aktuálna a spôsobuje množstvo zdravotných
problémov, dokonca aj u tých ľudí, ktorí sa snažia žiť zdravo. Výsledkom
je, ako prieskumy ukazujú, že ľudia považujú tuky, hlavne tie nasýtené, za
škodlivé pre zdravie, a naopak potraviny ako sója, margaríny
či celozrnné výrobky za tie zdraviu prospešné.
Vrcholom celej tejto kampane bola
v minulosti známa výživová pyramída, ktorá popiera celú evolúciu
ľudstva (39). Našťastie sa už mierne upravila, respektíve ju nahradil „MyPlate“. Avšak aj ten stále zostáva
„verný“ svojim základným
odporúčaniam (40), ktoré určujú skôr zástupcovia potravinárskeho priemyslu než skutoční odborníci.
Čo je tiež smutné a čoraz
viac alarmujúce, je hromadná debilizácia ľudstva, a to už od útleho detstva. Vďaka nej si záujmové skupiny
pripravujú budúcich VIP zákazníkov nielen potravinárskeho
a farmaceutického priemyslu, ale aj bankového sektora.
Takto nevedome zdebilizovaní
ľudia potom nakupujú podradné potraviny, z ktorých vplyvu sa následne budú
o niekoľko rokov „liečiť“, resp. potláčať symptómy. Týmto ľuďom
v podstate ani neprekáža, že „jedlo“, ktoré konzumujú, im časom spôsobí
vážne zdravotné problémy. Oni si žijú vo svojom Matrixe. Raz to však udrie
a bude to nanešťastie bolieť. V konečnom dôsledku je však ťažké
nesponzorovať tento „systém“, keďže takmer každá väčšia potravinárska
spoločnosť patrí pod nejakú nadnárodnú spoločnosť.
Ako som však písal vyššie, v rukách to máme my, a to každý deň. Komu dávate svoje peniaze???
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára